Čo ma život zatiaľ NEnaučil …

164H

Neviem ako vy, ale ja čítam všade okolo samé motivačné články o živote: “7 tipov ako byť šťastný, Čo ma život naučil, 100 vecí, ktoré som sa naučil za 30 rokov života” a podobne. Úprimne povedané, tieto články milujem. Čítajú sa ľahko, píše ich niekto od srdca a mňa vždy hrozne namotivujú. Motivujú ma užívať si život a nebáť sa nových vecí. Bohužiaľ táto motivácia mi vždy vydrží len na pár hodín a hneď je preč.

Minule som však narazila na úplne iný typ článku. Autorka v ňom popisuje rozhorčenosť z toho, že sa na ňu z každej strany vrhajú návody na šťastný život. Je to pravda! Sme takí zahĺtení týmito pozitívnými článkami, že sa pravidelne snažíme tieto tipy aplikovať do našich jednoduchých životov. Myslíme si, že niečo robíme stále zle, pretože nie sme neustále šťastní a nezažíváme dobrodružstvá na dennom poriadku. Málokto sa totiž bojí priznať, že je v poriadku nebyť neustále šťastný a takisto je v úplnom poriadku byť občas naštvatý a mrzutý.

A práve to ma motivalo k spísaniu tohto motivačne nemotivačného článku. Viem, že sama so sebou denne bojujem a snažím sa dosiahnuť to, aby som sa dokázala zo všetkého tešiť a užívať si život. Bohužiaľ som sa to ešte úplne nenaučila, takže niektoré dni mám jednoducho sklesnutú hlavu a som namručaná na celý svet a hlavne na seba.

A keďže mi veľa ľudí často hovorí “Gabka, nestresuj…”, tak som sa rozhodla trocha tohto stresu zbaviť tým, že to hodím na blog. Vraj to pomáha a možno mi niekto z vás aj nejak rozumne poradí :-)

… čo ma teda život zatiaľ NEnaučil?

1. Nenaučil ma dlhodobým návykom

115H Minulý rok som začala jesť zdravo.. alebo zdravšie. Jedla som pravidelne 5x denne, neujedala som medzi jedlami a na večeru som si odpustila sacharidy. Niečo málo som schudla, ale tento režim mi vydržal maximálne pol roka. Niežeby som sa teraz prejedala, ale už ani zďaleka tento režim nedodržiavam. Ujedanie medzi jedlami si neviem odoprieť, sacharidy jem aj na večeru a bohužiaľ som si zamilovala nemecké pivo, s čím sa mi podstatne zvýšil prísun alkoholu.

Minulý rok som začala aj cvičiť. Poznáte videá od Jillian Michaels? Tak týchto som absolvovala niekoľko. Sama neverím, že som napríklad jej 30 – dňový program (30 day shred) vydržala skutočne počas celých 30 dní. Program skončil, potom som už cvičila len raz za čas a teraz som na seba hrdá, ak si pred telkou zaskáčem aspoň raz za dva týždne. Návyk je preč.

Pred dvoma rokmi som začala plavať. Hrozne ma to bavilo a obľúbila som si to. Chvíľu so mnou chodil Jany, ale keď prestal, chodilo sa mi samej ťažšie. Ale vydržala som to a minimálne raz do týždňa som išla na bazén. Potom bazén na leto zavreli a mne sa nechcelo hľadať nový. Myslíte, že som sa tam po otvorení ešte vrátila?

Pred pár týždňami som začala písať 500 slovnú výzvu. Dodržiavala som to poctivo každý deň a písala som. Bavilo ma to, aj keď mi to zaberalo veľa času a musela som všade chodiť s notebookom. 30 dní prešlo, výzvu som dodržala. V pravidelnom písaní už bohužiaľ nepokračujem..

Je vidieť, že som totálne primitívný človek, na ktorého fungujú rôzne výzvy a ciele. Akonáhle sa však dostanem do bodu, kam som sa dostať chcela, tak skončím. Už jednoducho tu vôľu takú silnú nemám. A zase ma nebaví, každý deň vymýšľať a začínať nové výzvy, ktoré som už pred tým raz prekonala. Otázka znie, čo s tým?

2. Nenaučil ma neporovnávať sa s ostatnými

155H

Porovnávať sa s ostatnými je asi úplne najhorší ľudský zlozvvyk. Nikdy to nič dobré neprinesie a väčšinou to skončí len pri zlej nálade.

Ja sa bohužiaľ s niekým porovnávam celý môj život a už keď som si kvôli tomu nie raz obíjala hlavu o stenu, neviem sa tohto zlozvyku zbaviť.

Každý mi totiž pripadá, že je v niečom lepší .. krajší, šikovnejší, múdrejší, úspešnejší, chudší, vyšportovanejší, coolovejší, šťastnejší, sebavedomejší.. A tých prídavných mien mám v zásobe ešte o mnoho viac.

A aj keď si v hlave poviem, že sa porovnávať nebudem, moje vnútorné ja s tým jednoducho vysporiadané nie je a vkuse sa podvedomo s niekým porovnáva!

Aby som uviedla príklad. Od kedy som prišla do Berlína tak ma najviac trápí fakt, že väčšina ľudí okolo mňa:

  • Je coolovejšia … v Berlíne ste proste cool a keď nie ste cool, tak nezapadáte. Ale čo to je vlastne cool? Každý tu je sám sebou, nikto tu nikoho nerieši, ale nikto sa s vami vlastne ani nebaví, pokiaľ nie ste cool. Či už sa to týka spôsobu vyjadrovania, obliekania, alebo ďalších vecí. Ja mám proste stále pocit, že nie som taká cool ako ostatní.
  • Ovláda lepšie angličtinu … keď som išla do Berlína, nemala som nejakú skvelú angličtinu a ani stále nemám. Stále som sa toho obávala, ako sa budem po anglicky vyjadrovať. A moje obavy sa naplnili, pretože mám pocit, že každý okolo mňa ovláda angličtinu perfektne. A pritom aj ja ju ovládam dobre, dorozumiem sa, len nemám taký úžasný prízvuk a takú širokú slovnú zásobu. A vďaka tomu, že sa s niekým neustále porovnávam mám často blok po anglicky hovoriť alebo sa k niekomu prihovoriť.

U oboch príkladoch to sú totálne blbosti! Ja to viem, vy to viete! Ale moje vnútorné ja to ešte nejak nepochopilo…

3. Nenaučil ma oddychovať a spomaliť

legs-434918_1280

Keď som začínala s freelancingom a nadšene som sa do neho vrhala, verila som že budem mať viac času na samu seba, na voľnočasové aktivity, na blog, na vzdelávanie, na nemčinu.. Prdlajs! Ja som sa na miesto toho hneď zavalila prácou a zarezávám. A pracujem viac ako som pracovala v práci a mám menej času ako som mala, keď som bola zamestnanec. Ja jednoducho nedokážem spomaliť, oddýchnuť si a užiť si leto.

Pre mňa je napríklad strašná strata času len tak si na 15 minút sadnúť a nič nerobiť. Už keď sa k niečomu takému “prinútim” tak skončím pri tom, že len rozmýšľam nad blbosťami, čo som za tých 15 minút mohla naopak stihnúť, alebo čo budem robiť po tom, keď toto nič nerobenie skončí.

Občas sa mi takisto stává, že keď mám nejaký voľný čas, tak začnem totálne úpenlivo premýšľať nad tým, ako z toho čo najviac vyťažiť. Pôjdem sa bicyklovať, napíšem blog alebo si pozriem film? Niekedy nad tým premýšľam tak zbytočne dlho, že skončím napríklad zbytočnou prokrastináciou na Facebooku a nakoniec nič neurobím. Potom som na seba naštvatá, že som nič neurobila, takže idem aspoň pracovať, aby som výčitky zahnala.

Aj keď sa mi ťažko učí oddychovať a nič nerobiť, musím povedať, že tohto zlozvyku sa mi už občas darí aj zbaviť. Stačí, že idem na celý deň niekde vonku s kamarátmi, s Janym alebo na bicykel, do kina alebo na výstavu. Akonáhle som vonku a trávím nejak čas, tak nad tým toľko nepremýšľam a oddychujem. Potom sa mi to už ale balancuje tým, že sa na konci dňa vystresujem, že som strávila celý deň vonku a nič nestihla urobiť. Takže to je taký môj neustálý kolobeh.

Jednoducho som sa nenaučila spomaliť, oddychovať a užívať si život. Osobne si však myslím, že ak by som sa to dokázala naučiť, mala by som na rôzne aktivity oveľa viac času.

Ak by som chcela robiť zoznam vecí, ktoré som sa v živote ešte nenaučila, asi by bol celkom dlhý. Nechcem ale, aby ste si o mne ale mysleli, že som nejaká nevyrovnaná osobnosť :-) Na druhej strane si myslím, že raz aj ja napíšem článok o tom, čo ma život naučil. Pretože aj ten zoznam by bol dosť dlhý. Ale napíšem ho až vtedy, až sa naučím bojovať s mojimi najväčšími zlozvykmi. Potom si to vytlačím niekde na chladničku a budem si to denne pripomínať a sama seba motivovať.


Napíšte mi, čo ste sa ešte v živote (ne)naučili vy? A ako napríklad bojujete so zlozvykmi, ktoré mám ja?

Vďaka za komentáre!


Zdroj fotiek: www.gratisography.com 


4 thoughts on “Čo ma život zatiaľ NEnaučil …

  1. Speedy says:

    :) V tomto som sa uplne nasiel Gabka, super napisane! Riesim velmi podobne “nedokonalosti” 😀 Skvela knizka prave na tuto temu je Inner Game For Managers od T.Gallaway :)

    • g.krehelova@gmail.com says:
      g.krehelova@gmail.com

      Ahoj Speedy, ďakujem za milý komentár. Postupne prichádzam na tom, že sa všetci nachádzame v rovnakých situáciach a myšlienkach. Čo je na jednej strane trocha utešujúce :-) A díky moc za tip na knižku, pozriem sa po nej!

  2. Belis says:

    Gab. diki za tento post, mám osemnásť a je to pre mna tiež trochu utešujúce že tieto nedokonalosti majú aj starší ako som ja. Spomaliť ma život naučil na mojom vyhorenom otcovi keď skončil na infúzkach a na zistení že bez oddychu a refokusovania mi prudko klesá radosť z práce tým pádom aj kvalita a produktivita (http://www2.warwick.ac.uk/fac/soc/economics/staff/eproto/workingpapers/happinessproductivity.pdf, http://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/001401397188396). Život ma nenaučil ako správne predať vedomosť dalej, neviem ľudí dostatočne nadchnúť nad poznatkami o ktorých by mohly chcieť vedieť. A môj druhý nenaučení skill: ako komunikovať z povahami, z rovnakými nedostatkami ako mám ja .

  3. Janka Bianka says:

    Neporovnávať sa s ostatnými neviem ani ja, príde mi to ako strašný zlozvyk a snažím sa na ňom pracovať, do istej miery som sa v tom asi zlepšila, tým, že razím prístup, že toto je ich život a toto zase môj, ale neviem to v každej oblasti, neviem byť tak dostatočne flegmatická, lebo skrátka nie som flegmatik a možno sa tým zaoberajú aj oni, neviem. A tiež neviem oddychovať, je to lepšie, ale nie dokonalé. A ešte stále som sa žiaľ nenaučila, že život nie je fér, stretávam sa s tým hlavne v práci a neskutočne ma to vie naštvať.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *