Pred rokom som dala vypoveď v práci a vôbec to neľutujem

uvod

Je to neuveriteľné, ale pred niekoľkými dňami to bol presne rok, čo som sa stala freelancerkou a začala svoj nový život na voľnej nohe.

Podľa mňa si takéto výročie zaslúži rekapituláciu. Nemyslíte?

Začnem teda od začiatku.

Rok na voľnej nohe bol krušný a ťažký.

Zároveň úžasný a inšpirujúci.

Asi neprešiel týždeň, aby som aspoň raz nezaváhala, či som skutočne urobila dobré rozhodnutie a či som radšej nemala zostať v bezpečnejšej a menej stresujúcej pozícii zamestnanca. Každopádne musím povedať, že týchto dní, počas ktorých váham nad svojím osudom, už je podstatne menej ako ich bolo na začiatku :-)

Aby ste si nemysleli, že život freelancera je strašne super, zhrniem vám na začiatku niekoľko negatívných vecí, ktoré práca freelancera obnáša:

  • Nemám kolegov s ktorými by som si zašla na kávu, pokecala o včerajšom koncerte a s ktorými môžem zdieľať know-how.
  • Na všetko som úplne sama.
  • Musím riešiť faktúry, dane, sama si platiť poistenie a riešiť rôzne ďalšie byrokracie.
  • Nemám stabilný príjem.
  • Často som v strese, pretože neviem čo príde na ďalší mesiac.
  • Trávim veľa času nad komunikáciou s potencionálnymi klientmi s veľkým rizikom, že spolupráca nakoniec nedopadne.
  • Často neviem oddeliť súkromný život od pracovného.
  • Môj voľný čas najradšej využívam tak, že pracujem. Či už sa snažím niečo nové naučiť alebo sa venujem ďalším projektom.
  • Z toho vyplýva, že pracujem fakt veľa.
  • Nezarábam až tak veľa, ako by ste si niektorí mohli myslieť :-)

No a týmto končím negatívnú časť tohto článku.

Pretože ak som sa niečo za posledný rok naučila, tak je to to, že mám premýšľať nad pozitívnými vecami.

A aj preto idem teraz zhrnúť, čo je úžasné na tom, že som na voľnej nohe a prečo dúfam, že to už nebudem musieť nikdy (alebo aspoň v blízkej dobe) zmeniť.

Mám voľnosť a slobodu

tumblr_n1pwxeYLs71sy4wkto1_500

Nie od jedného z vás som už počula túto vetu :“Ako ti je dobre, ty ráno nemusíš vstávať do práce”. Zo začiatku som sa vždy obhajovala: “Tak to vôbec nie je. Aj ja musím vstať a normálne pracovať. Dokonca ja musím reálne pracovať, aby som dostala zaplatené. Nestačí mi prísť do kancelárie a odsedieť si to tam.”

Ale už sa neobhajujem. Pretože máte pravdu. Fakt nemusím vstávať :-) Ak sa mi totiž nechce, tak sa môžem vyspať a prácu si spraviť aj večer.

Takže áno. Mám neskutočnú voľnosť a slobodu. Ale nezneužívam to. Vstávam normálne o 7:00 a medzi 8:00 a 9:00 začínam pracovať. Rovnako ako vy.

U mňa je ale ten rozdiel, že ak je nejaká výnimočná situácia, môžem si proste dovoliť do práce neísť a pracovný čas si prispôsobiť podľa seba.

Takisto nemusím riešiť dovolenku a počítať koľko dní mi ešte tento rok ostáva a či náhodou nebudem musieť pracovať aj cez Vianoce. Ja si môžem zobrať dovolenku kedy chcem.

Prácu si môžem dodatočne odpracovať aj po večeroch a cez víkendy. A ak by som bola veľmi akčná a šikovná, môžem si 40 hodín odpracovať aj za 2 dní a po zvyšok týždňa mať voľno. Ale taká akčná nie som. Respektíve to nemám za potreby.

A viete čo ešte? Môžem pracovať z akéhokoľvek kúta sveta. Z Berlína, z Prahy či z Prešova.

Môžem rásť ako rýchlo chcem

1348676845610_8719152

Som sama sebe šéfom. To znamená, že len na mne závisi ako rýchlo budem rásť. Profesne, ale aj finančne.

Nemusím čakať na to, kým sa nejaký môj manažér konečne rozhodne, že má povýši alebo mi zvýši plat. Prípadne čakať, kedy konečne odíde ten a ten kolega z práce, aby som ho mohla nahradiť. Nemusím čakať na to, že ma firma priradí k nejakému novému projektu, alebo mi dá možnosť učiť sa niečo nové.

Tým, že sa nemusím podľa nikoho riadiť, je len na mne, ako rýchlo budem rásť. Nebrzdia ma ani kolegovia ani moji nadriadení. Pretože žiadnych nemám.

Ak chcem byť mega dobrá a zarábať veľa peňazí, tak mám približne predstavu, koľko času na to musím obetovať. Vďaka tomu viem, že sa tam eventuálne dostanem.

Učím sa nové veci podľa toho, čo ma baví a čo sa chcem učiť. Nerobím niečo, čo robiť nechcem. A vďaka tomu mám neobmedzené možnosti rastu a v zásade je iba na mne čo dosiahnem. A ak nedosiahnem nič, je to iba kvôli mne a nemám možnosť vyhovárať sa na nejaké ďalšie externality.

Veľa sa učím

Keďže okolo seba nemám kolegov, s ktorými by som jednoducho mohla zdieľať know-how, učím sa strašne veľa sama. Ale som z toho nadšená a baví ma to.

Keď je niečo nové potreba urobiť, musím si sama zistiť ako postupovať a čo všetko k tomu budem potrebovať. Vďaka tomu sa potom stane, že zablúdim aj k informáciam a nástrojom, ku ktorým by som sa za iných okolností nedostala. Ak by mi niekto povedal ako to mám urobiť, nikdy by som sa to sama reálne nenaučila, len by som sa riadila nejakými postupmi.

To, že sa veľa učím postupne vidím na svojich projektoch. Keď som robila svoju prvú stratégiu, naštudovala som si toho neskutočne veľa. Chcela som si byť istá, že to urobím najlepšie ako viem. Vtedy to tak aj bolo. Avšak každá moja ďalšia stratégia je lepšia a lepšia. A to len vďaka tomu, že sa neustále niečo nové učím.

Pri práci som omnoho efektívnejšia

tumblr_o0yzonzFq31tqoh77o1_500

Keď pracujem z domu a mám svoju rutinu, viem byť veľmi efektívná. Veľmi efektívná som aj vtedy, keď mám nejaký deadline alebo príliš veľa vecí na práci. A viete prečo?

Nikto a nič ma neruší. Proste pokiaľ chcem fakt niečo urobiť, stanovím si priority, napíšem si to-dočká a makám. Vypnem Skype, vypnem Facebook a emaily vybavujem raz alebo dva krát do dňa. Takže som schopná dosiahnuť svojej maximálnej efektivity.

To som v práci nikdy nedokázala. Prtože stále prišlo niečo dôležitejšie. Nejaká neodkladná schôdzka alebo nejaký prúser, ktorý bolo potreba hneď riešiť.

Teraz si sadnem na zadok a jednoducho robím svoju prácu.

Fyzicky aj psychicky sa cítim lepšie

Tí z vás, čo ma lepšie poznajú, tak viete že v Prahe má hrozne často bolela hlava. V zásade som nevedela čo to spôsobuje, pretože som sama seba presviedčala o tom, že nemám žiaden stres. Práca ma totiž dosť bavila.

Avšak som stres mala. Aj keď bol neviditeľný. Spôsobovalo to veľa faktorov. Veľká zodpovednosť, denné prusery, veľa schôdziek, veľa ľudí. Vkuse som bola frustrovaná, rozčuľovala som sa nad maličkosťami. Všetci okolo mňa sa vždy na niečo sťažovali a ja som sa sťažovala s nimi. Povedzme si to na rovinu. Každý zamestnanec sa vždy posťažuje aspoň raz za deň na plat, prácu, kolegov, nadriadených, dopravu, počasie, frajera, frajerku, rodičov… no atď.

Od kedy nemám okolo seba tak veľa ľudí a tak veľa negatívných vecí, troška som sa ukľudnila. Nemám dôvod sa frustrovať alebo rozčuľovať. Skôr sa už nad všetkým vždy pousmejem.

Takisto som si uvedomila, že som z veľkej časti introvert. Nie že by som sa nechcela rozprávať s ľuďmi, ale ľudia ma skôr vybíjajú ako nabíjajú. U extrovertov to je naopak. Takže ja som cez deň sama, oddýchnem si, nabijem baterky a večer mi nevadí akákoľvek spoločnosť. Prípadne keď idem cez deň na nejakú konferenciu alebo niekde medzi ľudí, večer sa snažím doma oddýchnuť a opäť sa nabiť.

A toto mi trvalo pochopiť len pár rokov. Ale pochopila som to a cítim sa lepšie. Nebolieva ma hlava a som viac vychillovaná.

Veľa čítam a vďaka tomu pracujem na svojom osobnom raste

vela-sa-ucim

Nemôžem tvrdiť, že jediné čo mi pomohlo byť viac vychillovaná je to, že som sa zbavila kolegov :-)

Veľa mi pomohli knihy. Najprv som začala knihy čítať kvôli inšpirácii. Predsa len som začala podnikať, musela som jednať s klientmi a nejakým spôsobom rásť. Z kníh o podnikaní som pomaličky prechádzala na knihy o nejakom osobnostnom rozvoji. Určite ste si to všimli vďaka niektorým článkom na blogu.

Veľká časť kníh, ktoré som si prečítala, mi veľmi pomohli vnímať niektoré veci inak. Asi taká najdôležitejšia vec je, pozerať sa na určité situácie očami druhých ľudí. Vďaka tomu, sa vždy snažím vžiť do problému trocha inak a preto ma už teraz len tak nič nerozhodí.

Vďaka knihám sa menej stresujem, menej rozčuľujem, lepšie komunikujem a viac myslím na pozitívne veci v živote.

Som na seba viac hrdá

Či už máme 20, 25 alebo 30 rokov, v určitom okamžiku si každý z nás kladie otázku, čo vlastne v živote dosiahol? Ja som si tiež kladla túto otázku dosť často. Často som sa aj ľutovala, lebo som mala pocit, že som vlastne nič nedosiahla.

Už mi táto otázka ale nepríde vôbec dôležitá. Snažím sa byť jednoducho hrdá na to, čo robím a že mám vôbec nejaké ciele, ktoré chcem dosiahnuť.

Keď sa ma pred rokom niekto spýtal na to, čo robím, odpovedala som s veľkou neistotou a sklopenými očami “Hmm som freelancer… nooo … v marketingu.. nič extra nooo…” Teraz si uvedomujem, že to nebolo vôbec na mieste. V zásade som ale mala pocit, že nemám byť na čo hrdá, bola som v začiatkoch a vôbec som netušila, čo bude o 3 mesiace.

Teraz už som schopná hrdo povedať, že pracujem sama na seba, venujem sa content marketingu a som z toho mega happy :-)

Spoznala som veľa nových ľudí

Aby som bola úprimná, tak v Berlíne som veľa ďalších freelancerov nespoznala. Snažila som sa nájsť nejakých kamošov v coworkingoch. Ale potom som zistila, že väčšina z nich sú nádejní startupisti, ktorých som vôbec nezaujímala, pokiaľ som nemala zrovna nejaké milióny na účte, ktoré by som mohla do ich startupu investovať. Nemám im to za zlé, ale jednoducho som si v Berlíne nenašla takých ľudí, s ktorými by som sa mala o niečom pobaviť.

Ale za to som spoznala veľa nových ľudí online. Či už prostredníctvom mojích projektov alebo prostredníctvom klientskej práce. Tieto kontakty a títo ľudia sú pre mňa neskutočne dôležití a veľmi ma inšpirujú.

Pred nedávnom som sa takisto zúčastnila školenia na voľnej nohe v Prahe a stretnutia digitálných nomádov v Bojniciach. Obe akcie pre mňa boli mnoho násobne prínosnejšie ako desiatky meetupov, ktoré som navštívila v Berlíne. Asi to bude tým, že sa proste medzi týmito ľuďmi cítim viac doma :-)

festival

skoleni

Mám (začiatočnícke) šťastie na super klientov

Teraz musím 3x poklopať, ale zatiaľ som mala šťastie na samých super klientov. Verím, že s nimi budem ešte dlho spolupracovať.

Zatiaľ som sa nepopálila na nejakých neplatičoch alebo na klientoch, ktorí by nejakým spôsobom opovrhovali mojou prácou.

S nikým sa nehádam ani nevediem nejaký rozpor. S klientmi si tykám, sme spolu na jednej úrovni a je to super. Nedám na nich dopustiť.

Pracujem na projektoch, ktoré ma bavia

Nechcem úplne povedať, že si môžem vyberať na čom chcem pracovať, pretože nechcem aby to vyznelo, že som vyberavá. V zásade nie som.

Ale už sa stalo, že ma oslovil niekto, s kým som si jednoducho osobnostne nesadla alebo niekto, kto mal produkt alebo službu, ktorá mi nebola úplne blízka. V tomto prípade spoluprácu odmietam.

Tých prípadov samozrejme nebolo veľa, ale stalo sa aj to. Môžem si teda svojím spôsobom vybrať s kým a na akom projekte budem pracovať. Nemôže sa stať, že mi nejaký projekt jednoducho “pridelia”. A vďaka tomu som doteraz pracovala len na takých projektoch, ktoré ma bavili.

Moja práca ma baví a napĺňa

som-happy

Nepoznám freelancera, ktorého by jeho vlastná práca nebavila. Je to podľa mňa skoro nemožné. Prečo by som robila freelance v niečom čo ma nebaví?

Takže tento posledný bod je asi už iba také zhrnutie tých predchádzajúcich. Pracujem na super projektoch, mám super klientov, neustále sa niečo nové učím a mám neobmedzenú možnosť rastu.

Moja práca ma teda neskutočne baví a som strašne šťastná, že sa momentálne pri písaní týchto riadkov usmievam od ucha k uchu :-)

Záver

Fakt sa teším na to, čo bude o rok. Robert Vlach na školení na volnenoze povedal, že je dôležité vydržať prvé dva roky. Potom to už bude lepšie. Jeden rok mám za sebou a nové ciele pred sebou. Takže sa fakt teším!

Na záver sa chcem veľmi poďakovať všetkým z vás, ktorí ma na mojej ceste voľnonožca podporujete. Takisto všetkým tým, s ktorými som nejakým spôsobom spolupracovala a takisto mojím klientom.

Špeciálna vďaka patrí Jankovi Januškovi, ktorý sa mi za posledný rok stal veľkým mentorom. Aj keď možno ani nechcel :-) Janko ma posúva ďalej v zásade už od prvej našej schôdzky v hájedničke, ktorá bola už niekoľko pekných rokov dozadu. Takže ďakujem!

A takisto ďakujem môjmu Janymu, ktorý ma pred rokom úplne najviac podporil v tom, aby som dala výpoveď a odišla na voľnú nohu. Doteraz ma veľmi podporuje, fandí mi a vo všetkom mi pomáha. Bez neho by som takéto rozhodnutie nikdy neurobila.

11 thoughts on “Pred rokom som dala vypoveď v práci a vôbec to neľutujem

  1. Gabriela A Dahlin says:

    Very well written! Blahoželám k výročiu a teším sa z Tvich pracovných úspechov a osobného rastu. ❤️

    • g.krehelova@gmail.com says:
      g.krehelova@gmail.com

      Ďakujem krásne! Vždy ma poteší, keď sa v mojich pocitoch nájde aj niekto iný :-) A ešte zvlášť keď to je niekto taký “ostrieľaný” ako ty :-)

  2. Robert says:

    Děkuji za skvělý, inspirativní článek. Pracovat jako freelancer je teď můj cíl na který se soustředím. Váš článek mě opět nakopl :) Díky!

  3. Miloslav Vinkler says:

    Předem bych Ti chtěl moc pogratulovat :) je úžasný mít první rok za sebou. Znám spoustu lidí, kteří to hned na začátku po pár překážkách vzdají, takže držím palce. Článek super :) je dost inspirativní a jelikož chci patřit mezi lidi, kteří makají sami na sebě a už taky rozjížím svůj projekt. Tyto články mě nejvíc nabíjí :) Doufám, že brzy budu schopný makat už jen na sobě a z práce, kde jak jsi zmínila, jsou samí negativní, věcně nespokojení zaměstnanci budu moci odejít :)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *