Thajsko seriál (2. diel): Chiang Mai

Prvých 10 dní v Thajsku sme strávili v Ayutthayi, Kanchanaburi a na juhu Thajska. Prečítať si o tom môžete v mojej prvej časti tohto seriálu. Jedenástým dňom sme pokračovali v Chiang Mai, kde sme ostali dohromady 5 dní.

11. Deň

Ráno sme sa presunuli rovno do nášho nového guesthouse, kde sme si emailom zarezervovali izbu na 4 noci. Ubytovanie bolo veľmi skromné a izba bola malá. Ale aj tak to vrelo odporúčam. Zaplatili sme totiž len 300 bathov na noc. Služby guesthouse boli super, boli tam hrozne príjemní ľudia a super atmosféra. Zároveň sme mali veľmi dobrú lokalitu, hneď v centre mesta, takže určite by som sa tam znova rada vrátila.

Toto bol vlastne náš prvý deň v Chiang Mai, takže sme si pobehali mesto a asi všetky chrámy, ktoré tam boli. Chiang Mai je fakt super oblasť s príjemnou atmosférou. Mesto je celkom veľké, ale dýcha takou príjemnou pohodičkou. Cítila som sa tam veľmi dobré. V porovnaní s južnou časťou Thajska, sa mi Chiang Mai páčil omnoho viac.

Večer na mňa bohužiaľ došli žalúdočné problémy, takže som mala pred sebou ďalšiu nepríjemnú noc.

Poznámka: Ak sa budete čudovať, prečo sme na fotkách tak “teplo” oblečení, tak to je preto, že sme vychytali fakt chladné dni. Neboli sme na to vôbec pripravení a bola nám dosť zima. Úprimne som sa ale z tej zimy radovala oveľa viac ako z 35-stupňových horúčav.

12. Deň

Keďže som sa snažila zotaviť z mojich žaludočných problémov, oddychovala som na izbe, jedla čisté croissanty, banány a pila colu. Jany sa zatiaľ šiel pobicyklovať po meste.

Poobede mi bolo troška lepšie, tak sme nasadli na truck, ktorý nás odviezol na najznámejši chrám v Chiang Mai (Wat Phra That Doi Suthep). Ako bolo to pekné, ale žeby som z toho zasa bola nejaká puf, to nie. Každopádne je to “must-see”. Dostanete sa tam truckom, ktorý je celkom drahý, pokiaľ sa nenazbiera väčšia skupina ľudí. Nám sa nakoniec podarilo ísť aspoň piatim, takže nás cesta vyšla za 160 bathov (tam aj späť).

Každopádne cesta k chrámu bola cez serpentíny a hore do kopca, takže to veľmi môjmu žalúdku nepomohlo. Keď sme sa vrátili, už som bola totálne bledá, takže som sa rovno hodila do postele a snažila sa dať nejak dokopy.

13. Deň

Najlepší deň v Thajsku. Boli sme totiž na kurze varenia! Deň pred tým som dosť stresovala, keďže ma stále trápili žaludočné problémy ale vsugerovala som si do hlavy, že mi ráno už bude dobre. Dňová dieta pomohla a ja som sa ráno zobudila celá šťastná, že mi nezviera v žalúdku a začínam mám chuť do jedla.

Kurz varenia sme absolvovali v Thai Secret Cooking School, ktorý úplne odporúčam. Bol to fakt úžasne strávený deň. Na kurze sme boli siedmy. My dvaja a piati Nemci :-) Takže sme si užili v Thajsku deň plný nemčiny, ktorý si bežne neužívame ani v Nemecku (haha).

Z hotela nás truckom vyzdvihli a odviezli na trh troška ďalej od Chiang Mai. Jednalo sa o klasický lokálný trh, kde sme sa stretli s našou učiteľkou varenia, ktorá nám vysvetlila rôzne veci ohľadne thajských potravín a na čo sa používajú.

Z trhu nás odviezli priamo do školy varenia, čo bola vlastne farma na okraji mesta. V záhradke sme si natrhali potrebné bylinky na varenie a šli sa do toho pustiť. Varili sme dokopy 5 rôznych jedál a každý si mohol vybrať, čo chcel variť. Suroviny sme mali vždy dopredu pripravené, len sme si ich museli správne nakrájať a hodiť na panvicu. Bolo to strašne super!

Najviac sa teším, že som sa naučila robiť kuracie mäso s praženým kešu, že sa Jany naučil Pad Thai a že už vieme ako ľahko sa robia závitky a mango sticky rice.

Deň bol fakt super. Kurz varenia nás vyšiel na 1100 bathov ale mne sa tak páčilo, že som jej nechala aj tringelt.

Keď sme sa vrátili do hotela, boli sme stále plní energie, tak sme sa vybrali na nočný bazar (night bazaar), ktorý bol neskutočne obrovitánský. Nakúpili sme tam pár suvenýrov a doslova sa z neho únavou odplazili naspäť na ubytko. Každopádne nočný bazár je určite opäť niečo, čo je potreba v Chiang Mai vidieť a zažiť.

14. Deň

V Thajsku sú sloníky považované za domáce zviera. Rovnako ako my v Európe máme psy, oni majú slony. Vedeli sme, že chceme zažiť nejaké to dobrodružstvo so slonami ale zároveň sme nechceli ísť niekam, kde slony týrajú. Pred odchodom do Thajska nás veľmi inšpiroval článok od Ivany, ktorá je momentálne v Thajsku ako digitálný nomád a ktorá písala o tom, prečo nejazdiť na slonoch a doporučovala možnosti, ako inak stráviť so sloníkmi deň.

Je pravda, že jazdenie na slonoch je týranie. Prvá vec je fakt, že slonovi sa pod váhou ľudí, vyrovnáva jeho chrbát, čo ho hrozne bolí a druhá vec je tá, že slony sú zvyknuté neustále jesť. Akonáhle vozia ľudí na chrbtoch, nemajú tak čas na jedlo, čo je ďalšie týranie. Ja to chápem. Ja kebyže nemám čas na nejaké jedlo počas dňa, tak zúrim a som nepoužiteľná :-)

Takže sme si zvolili Elephant Retirement Park, kde sme celý deň strávili tým, že sme sloníky kŕmili, kúpali sme ich, umývali sme ich v bahne a učili sa zaujímavé veci o ich živote. Boli sme v úplnej blízkosti so slonami a bol to super zážitok. Určite odporúčam. Aj keď to bolo dosť drahé –  stálo to tuším okolo 2500 bathov na osobu, čo je asi 60 eur – ale tak aspoň vieme, že sme prispeli na to, aby sa tie slony mali dobre. Teda aspoň v to dúfame!

Poznámka k počasiu: Konečne sa nám začalo otepľovať a boli sme schopní fungovať v krátkom oblečení. Našťastie na severe Thajska to teplo nie je až tak na nevydržanie. Človeku sa dýcha oveľa jednoduchšie a napríklad večerné počasie je veľmi príjemné.

15. Deň

Toto bol náš posledný deň v Chiang Mai. Strávili sme ho balením a flákaním sa. Boli sme na masáž a masírovali nás bývalé väzenkyne. Neviem, či tá masáž od “ex – prisoners” je nejaký Chiang Mai hype alebo výmysel ale jednalo sa asi o najpopulárnejšie miesta na masáž, tak sme to chceli tiež skúsiť. Masírovali nás relatívne malé a mladé Thajky, ale silu mali riadnu a minimálne mňa to teda dosť bolelo.

Po masáži sme ešte zašli na nedeľný market, ktorý sme bohužiaľ stihli len na chvíľku. Vyzeral však strašne super. Hlavná ulica v Chiang Mai sa totiž uzavrela a zaplnili ju malé stánky, kde predávali lokální ľudia rôzne suvenýry.

Videli sme iba začiatok, pretože sme museli utekať na nočný autobus, ktorý nás odviezol do Bangkoku. Stálo nás to asi 500 bathov a cesta trvala asi 11 hodín. Každopádne autobusy majú relatívne pohodlné a sedadlá sa dajú sklopiť celkom nízko.

3. diel seriálu a zážitky z Bangkoku si môžete prečítať tu. 

2 thoughts on “Thajsko seriál (2. diel): Chiang Mai

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *