Článok začínam písať úplne posledný večer v Kambodži. Po dvoch týždňoch strávených v tejto krajine premýšľam nad tým, ako vyjadriť svoje myšlienky tak, aby tento text nevyznel príliš negatívne.
Nedá mi to a neustále ju musím porovnávať s inými krajinami juhovýchodnej Ázie. V tom okamihu sa u mňa Kambodža zaraďuje na posledné miesto. Ničím špeciálnym si totiž moje srdce nezískala a ani veľmi neľutujem, že som jej nedala šancu z viacerých perspektív než len z hlavného mesta Phnom Penh a turistického Siem Reapu.
Práve tieto vety môžu vyznieť negatívne, aj keď by nemali. Pretože Kambodža v súčasnosti má a v budúcnosti ešte určite bude mať mnoho svojich priaznivcov. Či už sú to cestovatelia, ktorí vyhľadávajú oddych na prekrásnej pláži alebo, naopak, väčší dobrodruhovia, ktorí chcú prejsť túto zatiaľ relatívne neprebádanú krajinu krížom-krážom. V Kambodži žije aj mnoho dobrovoľníkov a expatov, ktorí si tu podľa všetkého vytvorili dobrý život. Ale pre mňa ako pre menej dobrodružnú cestovateľku, ktorá nemá ani nejak extra rada pláže, Kambodža nič zvláštne okrem chrámov Angkoru neponúka.
