Vymazala som viac než 150 kontaktov z Facebooku

Ležím v posteli, v Airbnb byte na 21. poschodí, v Penangu v Malajzii. Nepozerám do steny, ale cez veľké presklené okno na osvetlené budovy a mrakodrapy v okolí. Je pol druhej ráno a normálne už o takom čase spím, ale dnes sa mi zaspať nedarí.

Premýšľam teda nad knihou, ktorú som si ráno kúpila spolu s magnetkou pre mamku u Malajzijčana s indickým pôvodom v antikvariáte. Knihu som začala čítať už v kaviarni, keď sme sa s Janym skrývali pred slnkom a okamžite som sa do nej zamilovala. Je to moja prvá kniha od Murakamiho. Volá sa O čom hovorím, keď hovorím o behaní. Je to taká esej, nielen o autorovom prístupe k behaniu, ale aj k písaniu a takisto o vytrvalosti, rutine a o prioritách v živote. S čítaním knihy pokračujem aj pred spaním.

Nemôžem síce zaspať, ale aspoň premýšľam o nejakých zmysluplných veciach. A zrazu sa mi v hlave objaví fotka bývalej spolužiačky z Prešova, ktorú som 10 rokov nevidela. Je v Prahe. Hmm, prečo nad tým rozmýšľam? Veď ma to vôbec nezaujíma. Bohužiaľ som si pred spaním pozrela na 3 minúty Facebook a prescrollovala som sa asi desiatkami fotiek ľudí, s ktorými som sa už roky nevidela a na Facebooku mi visia len zo zotrvačnosti.

Stačilo. Dvíham telefón a moju FB kamošku vymazávam. Pozerám však, že tu je viac takých ľudí, ktorých meno mi už ani poriadne nič nehovorí. Vymazať. Vymazať. Vymazať. Je to celkom dobrý pocit a uvažujem, či s tým mám vôbec končiť. Cítim sa tak trochu, ako keď predo mňa niekto (ja) položí čokoládu a poviem si, že si dám len kúsok. Alebo len dva kúsky. Ok. Tak tri. A nakoniec neviem odtrhnúť ruky od toho sladkého pokušenia, až kým nie je celé fuč. Takto teraz postupujem aj s kontaktmi na Facebooku. Ale idem na to viac opatrne.

Continue reading

Prečo som vymenila čítanie marketingových blogov za čítanie spravodajstva

Nie je to tak dávno, čo som si každý deň otvorila svoj Feedly RSS feed a približne 20 minút prechádzala nové články, ktoré vyšli na marketingových blogoch. A že ich nebolo málo. V priemere mi každý deň pribudlo vo Feedly 20 až 30 článkov. Ak som náhodou jeden alebo dva dni čítačku neotvorila, nahromadilo sa ich niekoľkonásobne viac.

Občas som z toho mala návaly stresu, pretože som mala pocit, že nestíham držať krok so všetkým obsahom, ktorý denne vychádza. Väčšinou to potom dopadlo tak, že som si prečítala maximálne jeden článok, ktorý má v daný deň najviac zaujal a zvyšné som hodila do Pocketu. Tam sa mi tie články denne zhromažďovali.

Následne som sa článkom v Pockete začala venovať, v dobrom prípade raz za týždeň, a v horšom prípade raz za mesiac. Aj to potom dopadlo tak, že som si prečítala maximálne 2 – 3 články, cca 80% článkov som ihneď označila ako prečítané, a zvyšné som nechala v Pockete visieť s nejakým relevantným štítkom. Táto aktivita samovzdelávania mi zaberala príliš veľa času, ktorý však nebol vôbec efektívne využitý a prínosný. Pred niekoľkými mesiacmi som s tým trhla.

Continue reading

Čo ma život zatiaľ NEnaučil …

164H

Neviem ako vy, ale ja čítam všade okolo samé motivačné články o živote: “7 tipov ako byť šťastný, Čo ma život naučil, 100 vecí, ktoré som sa naučil za 30 rokov života” a podobne. Úprimne povedané, tieto články milujem. Čítajú sa ľahko, píše ich niekto od srdca a mňa vždy hrozne namotivujú. Motivujú ma užívať si život a nebáť sa nových vecí. Bohužiaľ táto motivácia mi vždy vydrží len na pár hodín a hneď je preč.

Continue reading