Prečo som vymenila čítanie marketingových blogov za čítanie spravodajstva

Nie je to tak dávno, čo som si každý deň otvorila svoj Feedly RSS feed a približne 20 minút prechádzala nové články, ktoré vyšli na marketingových blogoch. A že ich nebolo málo. V priemere mi každý deň pribudlo vo Feedly 20 až 30 článkov. Ak som náhodou jeden alebo dva dni čítačku neotvorila, nahromadilo sa ich niekoľkonásobne viac.

Občas som z toho mala návaly stresu, pretože som mala pocit, že nestíham držať krok so všetkým obsahom, ktorý denne vychádza. Väčšinou to potom dopadlo tak, že som si prečítala maximálne jeden článok, ktorý má v daný deň najviac zaujal a zvyšné som hodila do Pocketu. Tam sa mi tie články denne zhromažďovali.

Následne som sa článkom v Pockete začala venovať, v dobrom prípade raz za týždeň, a v horšom prípade raz za mesiac. Aj to potom dopadlo tak, že som si prečítala maximálne 2 – 3 články, cca 80% článkov som ihneď označila ako prečítané, a zvyšné som nechala v Pockete visieť s nejakým relevantným štítkom. Táto aktivita samovzdelávania mi zaberala príliš veľa času, ktorý však nebol vôbec efektívne využitý a prínosný. Pred niekoľkými mesiacmi som s tým trhla.

Evidentne nie som jediná, ktorá to spravila.

Tento čas teraz naopak venujem čítaniu spravodajstva, ktoré som doteraz nad mieru zanedbávala. Už si denne neotváram Feedly, ale domovskú stránku Denníka N. Tento stav mi zatiaľ vyhovuje a tu je pár dôvodov, prečo to tak je:

Vždy sa dozviem niečo nové

V spravodajstve sa, s výnimkou politických káuz, neriešia stále dookola tie isté veci. Vždy sa dozviem niečo nové, či už to, ako sa spracovávajú plasty, ako dôležitý bol pre nás štart rakety Falcon Heavy, ako to je s pôrodmi na Slovensku alebo ako sa na svet pozerajú ľudia okolo nás. Dokonca ma aj tie politické kauzy s Kaliňákom a ovracaným Kiskovým lietadlom začali zaujímať. Keď sa riešili české prezidentské voľby a niekomu sa mohlo zdať, že už sa omieľa dookola stále to isté, mňa to stále bavilo sledovať. Možno preto, že sa každým novým textom posilňovalo moje kritické myslenie, ale možno aj preto, že som nenarazila na žiaden článok typu „5 vecí, pre ktoré voliť Zemana”.

Naopak, na marketingových blogoch sa píše dookola stále to isté. Minimálne na tých, ktoré vychádzajú pravidelne každý deň. Pri týchto článkoch sa menia v podstate len nadpisy a kľúčové slová. Obsah väčšinou už nie je ničím výnimočný.

Napríklad taký Neil Patel, ktorého blog som hltala pred troma rokmi takmer každý deň, a vďaka ktorému som sa aj mnoho veci naučila, ma v posledných mesiacoch doslova iritoval. Každý jeho článok je enormne dlhý a hlavne v ňom opakuje vždy tie isté tipy, len v inom poradí. Chápem, že to je jeho stratégia, ale mňa ako čitateľku už dávno stratil.

Existujú však výnimky. Naďalej pravidelne čítam Briana Deana alebo blog od Ahrefs. Ich články vychádzajú len raz za čas a nie denne. Keď už nejaký nový obsah vypustia, väčšinou to kvalitatívne stojí za prečítanie. Avšak na to, aby som sa k týmto článkom dostala, už nepotrebujem sledovať denne RSS feed. Ich články sú väčšinou také dobré, že sa k nim dostanem z niekoľkých ďalších rôznych zdrojov.

Novinári vedia písať pútavejšie než marketéri

Novinári sa pravdepodobne smejú našim marketérskym tipom, ako napísať dobrý článok, čo aj úplne chápem. Oni totiž vedia písať dlhé a pútavé články bez toho, aby používali podnadpisy, tučné písmo, či odrážky. V dobrom článku od novinára často stačí zaujať úvodom. Väčšinou si nemusíte ani očami prescrollovať článok a zisťovať, či tam je niečo, čo by vás mohlo zaujímať. Dobrý článok vás vtiahne do deja a nepustí.

Marketéri a copywriteri, ktorí píšu komerčné texty si však s týmto nevystačia. Bohužiaľ, ak potrebujete napísať sprievodcu na SEO, bez štruktúry, zvýrazneného písma, printscreenov a čísel by si ho asi nikto neprečítal. Jednoducho to nie je možné. A pútavý text často medzi týmto formatovaním nemá šancu vyniknúť.

Rozširujem si slovnú zásobu

Od napísania môjho prvého článku som bola zástankyňou jednoduchého písania bez používania odborných slov a básnických slovných obratov. Myslím, že som si na tomto aj vybudovala akýsi môj štýl, podľa ktorého ma mnohí poznajú. Vtipné na tom je to, že ja som za touto jednoduchosťou len nevedomky skrývala moju chabú slovnú zásobu a moju nemotornosť vyjadrovať sa zložito. To, že občas použijem nové slovo alebo že napíšem komplikovanejšiu vetu, neznamená, že tomu moji čitatelia nebudú rozumieť.

Týmto sa teraz tak trochu verejne priznávam a karhám. Zároveň sa zaväzujem rozvíjať moju slovnú zásobu a cibriť svoj vlastný štýl.

Keď čítam článok teraz, nesústredím sa už len na samotný obsah, ale aj na používanie rôznych slov v kontexte. Sledujem a následne si zapisujem slová, ktoré už možno síce aj poznám, ale ktoré som nikdy pred tým nepoužila v hovorovej, či písomnej reči. Napríklad niečo ako„epicentrum” alebo„konvenčný”. Väčšinou hovorím„stred” a„bežný”, čo je celkom nuda.

Zlepšujem si svoju gramatiku

Blog píšem už viac než tri roky a moje prvé články boli plné gramatických chýb. Už po napísaní prvých článkov som si musela začať platiť za korektúry. Brala som to ako samozrejmosť, že mi niekto prejde dodatočne text. Avšak nevynaložila som žiadnu snahu na to, aby som sa v gramatike sama zlepšovala. V podstate som mala pocit, že ju buď viem alebo neviem. Ale tak, ako mi moji košickí kamoši v Prahe 7 rokov opravovali správnosť slov„dva / dve”, rovnako tak sa viem naučiť aj ostatné. Z knižiek a marketingových blogov som toho veľa nepochytila, keďže väčšinou čítam v angličtine. A aj keď si niečo v slovenčine prečítam, čiarky a dĺžne sú to posledné, na čo sa pri čítaní sústredím, čo je len dôsledkom mojej lenivosti.

Teraz sa už pri čítaní textov zamýšľam nie len nad samotným textom, ale aj nad použitím čiarky vo vete a dĺžňa v slove. Čo sa dá, to si zapisujem a následne hľadám rôzne pravopisné pravidla, aby sa mi to raz a navždy uložilo v hlave. Zatiaľ to celkom funguje a myslím, že sa každým dňom v gramatike lepším. Výhovorka, že„moja gramatika je strašná” by u človeka, ktorý sa venuje obsahovému marketingu nemala v živote zaznieť. U mňa zaznievala viac ako 2 roky.

Novinár je zároveň detektív

Nechcem krivdiť žiadnemu marketérovi ani copywriterovi, ale bohužiaľ mnohí z nás si často v textoch vymýšľajú. Sama som stala za zrodom mnohých článkov, keď som zadávala copywriterovi zadanie na tému, o ktorej nemal ani tušenia a musel si veľa googliť. A povedzme si pravdu, ktorý copywriter má čas tráviť 20 hodín zháňaním zdrojov pre článok„Ako vybrať komodu do obývačky”. Väčšinou si musí mnohé domyslieť a články sú často písané dosť po povrchu. To isté platí aj pri marketingových blogoch. Väčšina tipov„ako na” je často len recyklácia nejakého ďalšieho obsahu, ktorý si niekto domyslel alebo vyšpekuloval na základe nejakých dedukcií.

Dobrí novinári trávia dni aj týždne nad nejakou témou. Vyhľadávajú si rôzne zdroje, ale zároveň sa pýtajú mnohých ľudí. Vedia, ako a čo sa majú spýtať tak, aby bol ich výsledný článok zaujímavý. Neuspokoja sa s banálnymi otázkami, ktoré by vymyslel každý z nás. Pýtajú sa inak a zároveň si všímajú najmenšie detaily, vďaka čomu píšu zaujímavé a pútavé texty.

Občas mám dokonca tak trocha profesionálnu deformáciu a klikám na všetky odkazy v článkoch. Niekedy tajne dúfam, že tam nájdem nejakú „skrytú reklamu” alebo reklamný link. V dôveryhodných správach sa mi to však v živote nestalo. Vždy som sa preklikla na relevantný a ešte viac do hĺbky pokrytý zdroj k danej téme.

Obsahový marketing sa už veľmi zvrháva

Obsahový marketing ma živí, ale absolútne sa mi nepáči, čo sa z neho stalo. Denne vzniká nový a nový balast, ktorý nás zahlcuje všade, kde sa na internete pohneme.

Nadpisy s číslami sa už stali akousi mantrou pre copywriterov. A aj napriek tomu, že som čísla v nadpise kedysi považovala za čarovnú paličku, ktorá vám jedným švihom prinesie nových čitateľov, dnes sa im snažím zďaleka vyhýbať, ak môžem.

Začali sme vytvárať obsah pre obsah, s čím už dlhšie nie som v pohode. Uvedomujem si nutnosť tvorby nového obsahu, ktorý často vzniká len kvôli pokrytiu nových kľúčových slov v prirodzenom vyhľadávaní alebo kvôli získaniu nového odkazu. A úprimne ma to mrzí, keďže aj ja prikladám ruku k dielu. Ak však môžem, dám do tvorby obsahu aj to posledné, aby som nevyprodukovala nejaký ďalší bullshit, ktorého je internet už aj tak plný.

Bohužiaľ, aj novinári sa musia prispôsobovať novým trendom. Často sú platení za počet videní článku, a preto vymýšľajú nové kontroverzné a clickbaitové nadpisy, len aby prilákali čitateľov. Ak by sme si však všetci za obsah začali platiť, novinári by nemuseli k týmto šialenostiam vôbec pristupovať a mohli by sa naďalej venovať kvalitnej žurnalistike. Ja osobne tomuto scenáru fandím a dúfam, že si to začnú uvedomovať viacerí. Pretože obsah, ktorý je zadarmo, má vždy šancu zvrtnúť sa smerom, ktorým nechceme.

Záver

Ak sa chcem vzdelávať a dozvedať o nových veciach, a ak sa chcem zároveň naučiť písať pútavé a gramaticky správne texty, nemôžem sa naďalej spoliehať na mnohé marketingové blogy. Tam už som dosiahla svoj strop, preto som minimalizovala počet webov, ktoré sledujem.

Keď som školila obsahový marketing a copywriting, často som klientom radila, nech hľadajú inšpiráciu na obsah predovšetkým na marketingových blogoch a celosvetovo populárnych portáloch, ako Buzzfeed, či BoredPanda. Ak sa k školeniu ešte niekedy vrátim, určite budem po novom odporúčať na inšpiráciu práve kvalitnú žurnalistiku. Pri jej čítaní si totiž mnohí marketéri uvedomia, že tvoriť nekvalitný obsah je veľmi neefektívne využitý čas.

Zároveň už dlhšiu dobu premýšľam o pojme„zodpovedný obsahový marketing”, ktorý by som rada začala čo najskôr zavádzať a aplikovať na všetky projekty, na ktorých spolupracujem. Niekedy sa to bohužiaľ nebude dať úplne tak, ako by som si predstavovala, ale môžem sa tam aspoň snažiť smerovať.

Novinárčina je úžasné a v mojich očiach vznešené povolanie. Existuje už stovky rokov a jej základ sa nemení. Mení sa len forma, akou ju vstrebávame. Podstata je však rovnaká. Ak môžeme, nezabudnime ju neustále podporovať. Stačí, ak si budeme vedieť vyberať kvalitný obsah a filtrovať balasty a iné návnady na kliky.

Poznámka na záver: Keď píšem o dobrej novinárčine, mám na mysli napríklad redakciu Denníka N, Denníka SME, Washington Post, či New York Times. Nemýľte si to so„spravodajskými portálmi”, ktoré šíria neoverené a fake news.

5 thoughts on “Prečo som vymenila čítanie marketingových blogov za čítanie spravodajstva

  1. Milan Bez Mapy says:

    Ahoj, Gabi. Súhlasím. Tiež som kedysi konzumoval všetky marketingové blogy, aby mi nič neušlo. Potom mi z toho šibalo a mal som pocit, že nestíham absolvovať informácie a mal by som sa radšej živiť dákou farmárčinou bez internetu. Vyústilo to tým, že keď mi hackli facebook, ani som si ho neobnovil a zistil, že ho (osobný) profil vôbec nepotrebujem. Život bez facebooku je super 😀

    Potom som zistil, že nič dôležité mi neujde aj keď nebudem čítať xy portálov. V RSS mám cca 10 obľúbených blogov na tému marketingu, cestovania, lifestyle a pod., medzi nimi aj teba a Rolanda.

    Ja nečítam ani to spravodjstvo 😀 povedal som si, že obmedzím negatívne informácie a o zemetrasení 200km od miesta, kde práve som, som sa dozvedel od recepčnej 😀

    • Gabka says:

      Díky za komentár, Milan 🙂 Cením si, že môj blog je jeden z 10 obľúbených a že máme podobný názor na túto tému 🙂

      V každom prípade to spravodajstvo fakt odporúčam. Negatívne správy môžeš úplne v pohode ignorovať, tých až tak veľa nie je. Tiež som mala kedysi taký názor na to, že som si nechcela zaťažovať hlavu politickým kauzami a negatívnymi informáciami. Ale zistila som, že som sa len oberala o množstvo iných zaujímavých vecí, ktoré vo svete sú. Nechcem ťa o tom presviedčať, len hovorím, že tomu je dobre dať šancu (hoci začať jedným článkom denne), pretože ako blogerovi ti to môže zároveň veľmi pomôcť pri písaní.

  2. Lukáš says:

    Před cca rokem jsem výrazně redukoval počet RSS zdrojů, které jsem sledoval pouze na to nejnutnější zlo, které potřebuji k práci. A zbytek jsem vyřešil tak, že mám monitoring zpravodajství, které mi vybere, na základě klíčových slov, jen to, co mne skutečně zajímá.

    Ale dost koketuji s tím, zařadit do svého denního přehledu i zpravodajský podcast (např. CRo), který během 15 minut shrne informace dne a potom se už mohu zaměřit jen na detaily, které mne nejvíce zajímají.

    • Gabka says:

      Ahoj Lukáš,

      vďaka za komentár 🙂 Ja počúvam tiež každé ráno spravodajský podcast od Deníka SME – Dobré ráno. Je to vždy 15 minútovka na nejakú konkrétnu tému. Niečo iné, ako píšeš ty, ale pre mňa skvelý zdroj.

      Gabka

  3. spravy says:

    Súhlasím, len mi troška vadí, že sú troška obmedzované diskusie. Vždy to bolo také doplňujúce info k obsahu článku, ktoré boli veľakrát nakoniec aj citované v aktualizácií dotyčného článku!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *