Kambodža: Po stopách kmérskej kultúry

Článok začínam písať úplne posledný večer v Kambodži. Po dvoch týždňoch strávených v tejto krajine premýšľam nad tým, ako vyjadriť svoje myšlienky tak, aby tento text nevyznel príliš negatívne.

Nedá mi to a neustále ju musím porovnávať s inými krajinami juhovýchodnej Ázie. V tom okamihu sa u mňa Kambodža zaraďuje na posledné miesto. Ničím špeciálnym si totiž moje srdce nezískala a ani veľmi neľutujem, že som jej nedala šancu z viacerých perspektív než len z hlavného mesta Phnom Penh a turistického Siem Reapu.

Práve tieto vety môžu vyznieť negatívne, aj keď by nemali. Pretože Kambodža v súčasnosti má a v budúcnosti ešte určite bude mať mnoho svojich priaznivcov. Či už sú to cestovatelia, ktorí vyhľadávajú oddych na prekrásnej pláži alebo, naopak, väčší dobrodruhovia, ktorí chcú prejsť túto zatiaľ relatívne neprebádanú krajinu krížom-krážom. V Kambodži žije aj mnoho dobrovoľníkov a expatov, ktorí si tu podľa všetkého vytvorili dobrý život. Ale pre mňa ako pre menej dobrodružnú cestovateľku, ktorá nemá ani nejak extra rada pláže, Kambodža nič zvláštne okrem chrámov Angkoru neponúka.

Prečo Kambodžu navštíviť a čo vidieť

Angkor a Siem Reap

Ja som mala Kambodžu na radare kvôli spomínanému Angkoru, kultúrnej pamiatke, ktorá bola kedysi hlavným mestom kmérskej ríše. Angkor patrí aj do UNESCA a pre mňa to bol jeden z veľmi dostupných cestovateľských cieľov, ktorý som si mala možnosť splniť. Angkor Wat a Bayon sú veľmi zaujímavé a krásne chrámy, ktoré určite stoja za návštevu, aj keď tlačenica medzi čínskymi turistami celkový zážitok nespríjemňuje. Prehliadka Angkoru je však pre mnohých turistov, vrátane mňa, jednodňová záležitosť, po ktorej sa možno mnohým v hlave vytvorí otázka, či sa vôbec kvôli tomuto jednému dňu do Kambodže oplatí cestovať. Podľa mňa sa to oplatí, ak je Kambodža súčasť väčšieho výletu po juhovýchodnej Ázii a nie je to jediná krajina v cestovateľskom itinerári.

Bayon, Kambodža

Po kultúrnom vyžití je čas na oddych a zábavu. Angkor sa nachádza kúsok od mesta Siem Reap, kde sa všetci turisti združujú a kde je zároveň centrum zábavy. Okrem jedenia a pitia na legendárnej ulici Pub Street tam totiž aj tak nie je veľmi čo robiť. Medzi luxusnými reštauráciami a hlučnými barmi sme aj my našli miesto, kde sme si dali dobré čapované pivo. Angkor What?!

Pub Street, Kambodža

Večer je možné navštíviť aj nočný trh, kde je však vysoká koncentrácia otravných tuk-tukárov a žobroniacich predajcov s gýčovými suvenírmi. My sme radšej navštívili a podporili lokálny a kreatívnejší trh s názvom “Made in Cambodia market”, ktorý je len kúsok od rušného centra. Našli sme tu enviromentálne zmýšľajúcich výrobcov, obzreli si krásne veci, popočúvali živú hudbu a hlavne sme nemuseli nikoho od seba neustále odháňať.

Keď už spomínam podporu lokálnych, v Siem Repe sme náhodou narazili na Artisans Angkor, čo bolo akési remeselné centrum, kde bolo možné naživo vidieť, ako lokálni vyrábali rôzne výrobky od sôch, cez obrazy až po šperky. My sme sa nestačili diviť. Na konci prehliadky sme prišli do obchodu so suvenírmi (obviously), ale vysoké ceny za produkty nám tentokrát dávali aj zmysel, nakoľko sme na vlastné oči videli, čo všetko produktu predchádzalo.

Phnom Penh

Čo sa týka hlavného mesta Phnom Penh, je tu niekoľko pamiatok, ktoré stoja za návštevu. Napríklad majestátny Royal Palace a jeho strieborná pagoda alebo Wat Phnom, čo je jeden z najzaujímavejších chrámov, ktoré som v juhovýchodnej Ázii videla.

Phnom Wat, Kambodža

V hlavnom meste je takisto preslávené múzeum genocídy. Pre mňa osobne to bol asi najsilnejší moment z celej Kambodže. Múzeum stvárnilo živé obrazy genocídy, ktoré nie sú úplne ľahko stráviteľné. Silný zážitok, bohužiaľ, totálne uzemnila turistická atrakcia pri východe z múzea. Fotka a podpis s človekom, ktorý prežil genocídu. Ach. Toto je len jedna z mála vecí, ako si v Kambodži kazia kultúru len kvôli tomu, aby vytiahli z menej znalých cestovateľov peniaze.

V spojitosti s genocídou je možné vo Phnom Penhe navštíviť aj Killing fields, kam sme pôvodne chceli zamieriť tiež. Úprimne sa nám však nechcelo platiť horibilnú sumu za prenajatie tuk-tuku, ktorý by nás tam odviezol. A neskôr sme boli aj celkom radi, že sme nepodporili ďalšiu prehnane ospevovanú turistickú pamiatku.

Jedlo v Kambodži

Kvôli gastro zážitku sa podľa mňa do Kambodže letieť neoplatí. Dá sa tam najesť zo smaženej ryže alebo z nudlí, z grilovaného mäsa a curry. Kmérska kuchyňa však nie je nejak extra špecifická. Typické kmérske jedlo sa volá Amok, ktoré pripravujú na podobný spôsob ako curry a ktoré si je možné objednať s rybou, mäsom alebo tofu. Bolo to dobré, ale druhýkrát som si to už nedala.

Na Kambodži sa mi však páčila príjemná zmes medzinárodnej kuchyne, ktorá často nebola oveľa drahšia ako samotná kmérska kuchyňa. V Phnom Penhe sme našli veľmi veľa arabských reštaurácií, takže sme často večerali náš obľúbený falafel. Na jednom mieste sa jeho chuť dokonca vyrovnala falafelu v Berlíne, čo znamená, že to bol nadpriemerne dobrý falafel.

Ochutnali sme aj indickú kuchyňu a dali sme si výbornú pizzu s výborným vínom. Našli sme aj miesto s relatívne dobrým Pho a vietnamskými nudlami. V Siem Reape som takisto mala úplne luxusnú quesadillu.

Mňa si teda Kambodža získala všetkými možnými kuchyňami, len nie kmérskou. Ale už len to, že ich tam je toľko k dispozícii, je plusový bodík.

Doprava v Kambodži

“Tuk – tuk, sir?”

“No, thank you.”

“Tomorrow?”

“No …”

Kambodža je krajina tuk-tukov alebo správne povedané kmérskych tuk-tukov. Stačí kúpiť príves pre cestujúcich, napojiť ho na motorku a voilá, máme nový dopravný prostriedok. Tieto tuk-tuky je možné nájsť na každom rohu, takže kdekoľvek sa človek potrebuje dostať, má možnosť využiť tento spôsob dopravy. My sme ju z princípu nevyužívali. Tuk-tukári sú otravní, ceny sú predražené a vyjednávanie ma nebaví. Jednoduchší je Uber, ktorý stojí veľmi podobne ako tuk-tuk, akurát má svoje výhody. Žiadne zjednávanie, pohodlná objednávka a klimatizované auto. Uber je však k dispozícii len v hlavnom meste Phnom Penh. Okrem Uberu je ešte možné objednať auto, kmérsky tuk-tuk alebo kmérsku rikšu cez lokálnu aplikáciu PassApp.

Kmérsky tuk-tuk, Kambodža

 

V Kambodži sme sa snažili chodiť dosť pešo, aj keď to nebol najpríjemnejší zážitok. Chodníky tam takmer neboli a na cestách sme narážali na kopy odpadu a prach.

V Sieam Reape sme si na jeden deň požičali motorku, ale veľmi skoro sme to oľutovali. Vedľajšie cesty boli v dezolátnom stave a prejsť 5 kilometrov na motorke znamenalo polhodinu cesty, pot na čele a zaprášené oblečenie. Asi je skoro súdiť na základe jedného dňa na motorke, ale nemám pocit, že by táto krajina bola vhodná pre cestovateľov, ktorí radi blúdia motorkou mimo hlavné turistické atrakcie.

Medzi jednotlivými mestami v Kambodži sa dá pohybovať relatívne jednoducho autobusmi a dodávkami od rôznych dopravných spoločností.

Aké sú v Kambodži ceny?

Pre turistov relatívne nízke, pre digitálnych nomádov a dlhodobejších cestovateľov sú o niečo vyššie než v iných ázijských krajinách. Vyššie ceny u mňa boli spojené aj s lokalitou, kde som bývala a s tým, že nájsť si cestičky k lokálnym miestam a teda aj k nízkym cenám, nie je v Kambodži až také automatické a chvíľu to trvá. Hovorím však len za Siem Reap a Phnom Penh.

S Janym sme si inak na začiatku robili srandu vždy, keď sme niečo išli platiť, lebo sme boli presvedčení o tom, že všetko stojí práve 1 $. Veľká voda. 1 $. Hygienické vreckovky. 1 $. Ovocie. 1 $. Pivo. 1 $. Zmrzlina. 1 $. Liter benzínu. 1 $.

Na Kambodži je fascinujúce to, že aj keď majú vlastnú menu, rialy, používajú ich predovšetkým len ako náhradu za výdavok z dolárov. Dolárom je totiž možné zaplatiť úplne všetko. 1 $ sa rovná 4000 rialov. Ak sme napríklad platili 4,5 dolára päťdolárovkou, dostali sme výdavok 2000 rialov. Ceny sú teda duálne a väčšinou uvádzané v oboch menách. V prípade väčších čiastok len v dolároch.

Ceny jedla

Priemerná cena za hlavný chod domáceho jedla bola 3 $. Dobrá káva stála 2,5 až 3 $. Európske raňajky od 4 $ vyššie. Ovocie na ulici (ak sme ho našli) 0,5 až 1 $. Čapované pivo stálo 1 $.

Cena za motorku

Motorku sme si požičali v Siem Reape na jeden deň za 15 $, čo nám prišlo na to, v akom stave bola, dosť veľa. K tomu liter benzínu za 1 $.

Ceny ubytovania

Pekné ubytovanie v hosteli sme si v Siem Reape našli za 20 $ na noc. V Phnom Penhe sme pri dlhodobom prenájme platili 14 $ na noc.

Ceny prepravy

Tuk-tuky som nevyužívala, ale Uberom a cez ich appku PassApp sa dalo pohybovať relatívne za výhodné peniaze. Tuk-tukár nikam nepôjde pod dolár a ceny sa pohybujú v rozmedzí 3 až 5 $ za 15 až 30 minút jazdy. Jazda Uberom stála v priemere 75 ¢ za kilometer. Autobus z Phnom Penhu do Sieam Reapu vyšiel na 12 $.

Ceny výletov a pamiatok

Vstupné do Angkoru bolo 37 $ plus 13 $ za tour s dodávkou. Je možné si prenajať osobný tuk-tuk, ktorý vyjde asi 20 $ na deň. Múzeum genocídy stálo 5 $ alebo 8 $ s audiom.

Ostatné pamiatky a výlety sme si neplatili. Nemali sme pocit, že by sme za danú cenu dostali zodpovedajúcu kvalitu, prípadne nejaký autentický zážitok. Ceny pre predstavu:

  • Royal Palace – 10 $
  • Killing Fields – 6 $ plus minimálne 12 $ cesta tuk-tukom
  • Výlet na bicykloch – 20 $
  • Kurz varenia – 30 – 40 $
  • Foodtour – cca 75 $
  • Kmerské tance – 10 až 15 $

Kambodža pre digitálnych nomádov

Na Nomadliste som Kambodžu nenašla ani po zascrollovaní prvých 500 krajín. A asi by som ju tam ani nedopĺňala. Nemyslím si, že Kambodža je v súčasnosti úplne vhodná destinácia pre digitálnych nomádov a nie je to kvôli rýchlosti internetu či chýbajúcim coworkingom. Práve naopak, coworkingy v Phnom Penhe sú. Dokonca tam je aj Impuct Hub, ktorý pri mesačnom členstve vychádza na príjemných 60 $.

Impact Hub, Kambodža

 

V Kambodži však nie je toľko možností, na aké sú nomádi zvyknutí napríklad v Thajsku alebo Vietname. Digitálni nomádi uprednostňujú pohodlnejší život a nechcú úplne vytŕčať z davu. V Kambodži to však nie je úplne reálne. Nie je úplne jednoduché dostať sa k domácim a takisto žiť za lokálne ceny. Chýba tam to, aby sa domáci na bielych nepozerali cez peňaženku. Takisto tam chýbajú lokálne kaviarničky, pretože tie zatiaľ vytláčajú veľké reťazce. Zatiaľ neviem ani o nejakej väčšej nomádskej komunite, aj keď v Impact Hube to vyzeralo tak, že sa nomádi a expati medzi sebou vzájomne poznajú.

Záver

Nahlas som povedala, že Kambodžu neodporúčam pre digitálnych nomádov a že to nie je moja top destinácia. Takisto si myslím, že menej skúseným cestovateľom, ktorí sa prvýkrát vyberú do Ázie, možno Kambodža nemusí ulahodiť alebo, naopak, môže vytvoriť nereálny obrázok o ázijskej kultúre.

Avšak to, že sem budú chodiť len all inclusive turisti, krajine určite nepomôže. Kambodža totiž potrebuje ako soľ práve nomádov a zodpovedných cestovateľov, ktorí napríklad lenivým tuk-tukárom ukážu, že ich služby sú príliš drahé a lokálnym ľuďom ukážu, že je v poriadku brať aj bieleho ako rovnocenného.

Na druhej strane je však situácia v Kambodži prirodzeným následkom rapídne rastúceho turistického ruchu v krajine. Ten sa rozmohol nezastaviteľnou rýchlosťou práve po roku 2000, keď sa Angelina Jolie objavila vo filme Tomb Raider po boku slávnej hrobky a strieborného stromu, ktoré teraz chodia objavovať milióny turistov priamo do Angkoru.

V Kambodži nemali na výber. Museli sa rýchlo prispôsobiť masovému turizmu, vďaka ktorému sa naučili používať internet, vybudovali pár hlavných ciest a začali stavať luxusné hotely a reťazce fastfoodov. Len preto, aby vyšli turistom v ústrety a zarobili peniaze.

Nečudujem sa, že sa Kambodžania na nás bielych pozerajú jednoducho inak. Bohužiaľ, aj vďaka nám je totiž súčasná krajina neskutočne špinavá. A keď hovorím o špine, nemyslím tým šváby v hoteloch či špinavý príbor v reštaurácii. To je špina, ktorej sa mnohí turisti obávajú. Ale to je blbosť, pretože práve tieto miesta sú ukážkovo čisté.

Na úkor toho sa však tvoria hromady odpadu v uliciach mimo turistického dosahu. Tým pádom ulice smrdia a charakteristická vôňa Kambodže je, bohužiaľ, odpad.

Odpad v Kambodži

Ja mám každú krajinu spojenú s veľmi špecifickou vôňou. Srí Lanku s vôňou vonných sviečok. Thajsko s vôňou prírody a ovocia. Laos s vôňou avokáda a vodopádov. Vietnam s vôňou polievok a kávy. A Kambodžu s vôňou odpadu.

Z Kambodže som teda odchádzala, bohužiaľ, práve so spomienkou na tento smrad a odpad. V hlave som mala utvrdené, že som vďačná za túto skúsenosť, ale už si ju neplánujem zopakovať. Čím ďalej nad tým však premýšľam a čím viac odstupu od tejto krajiny mám, tým viac dúfam, že to nebola moja posledná návšteva. Verím totiž, že ak sa nájde dosť zodpovedných cestovateľov, Kambodža sa môže za pár rokov stať miestom, ktoré pohladí na duši. Kmérska kultúra potrebuje len čas, potrebuje zabudnúť na časy genocídy, potrebuje lepšie spoznať turistov a potrebuje sa naučiť starať o svoju krajinu. A na to všetko potrebuje čas a ľudí, ktorí sa postarajú o zachovanie jej autentickosti.

IMG_3355

Tento článok dopisujem vo Vietname, vďaka čomu zároveň viem, prečo mi Kambodža nezanechala žiadne stopy v srdci. Neobjavila som totiž jej šmrncovnú a farebnú stránku. Vietnam má, na rozdiel od svojho suseda, veľkú dávku charizmy a človek sa tu rýchlo cíti pohodlne a ako doma. Vietnam je farebnejší, zelenší, príjemne rušnejší, voňavejší a čistejší. Úsmev na tvári mi nabehne zakaždým, keď vyjdem do miestnych ulíc plných vietnamského jedla, ovocia a zeleniny, pozriem sa na červené vlajky so žltou hviezdou, ktoré vejú za prítomnosti jemného vetra a na mini stoličkách sa na mňa hanblivo usmievajú malí Vietnamci, ktorí sa skrývajú pred slnkom pod roztomilým vietnamským klobúkom. Takýto malebný obrázok v hlave z Kambodže, bohužiaľ, nemám. Ale možno raz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *