Návod na networking (moje postrehy z knihy Nikdy nejedz sám)

Networking. Neviem ako to máte vy, ale mne pri tom slove naskakuje husia koža na rukách. Predstava toho, že idem medzi hŕstku cudzích ľudí a mám s nimi viesť rôzne small talky, mi je totálne nepríjemna.

Pár krát som to skúšala na nejakých meetupoch, ale väčšinou som tam len ako debil postávala, lebo som nevedela, ako sa k niekomu ozvať a čo mám tomu človeku povedať. Ak som sa už náhodou s niekým rozprávala, dopadlo to veľmi trápne, nepríjemne alebo som narazila na ľudí, ktorých síce nechcem odcudzovať, ale boli mega zvláštní (týpek mi rozprával o tom, ako nemá identitu a býva v hoteloch aby ho nikto nemohol vypátrať).

Takisto som chodila 3 mesiace do coworkingu a za celý čas som sa rozprávala dokopy s troma ľuďmi. Ale to bolo tak všetko. Vôbec som nevedela, ako sa s niekým cudzím začať baviť a o čom by som sa s ním asi tak bavila.

Takže po týchto neúspešných a trápných pokusoch, som akýkoľvek typ networkingu zavrhla a pokiaľ sa nedohodnem aspoň s niekým známým, že ho na akcii alebo meetupe stretnem, tak radšej nikam nejdem.

Tým, že veľa známých ľudí v Berlíne nemám, zavrhla som sama seba do akejsi samoty. Smutné nie? Chvíľku som si nahovárala, že to je v pohode, že mi je samej vlastne lepšie, ale ani zďaleka to tak nie je.

Som osoba, ktorá bola celý život zvyknutá na to, že má nejakým spôsobom okolo seba ľudí a nemala som nikdy potrebu vyhľadávať nové vzťahy alebo kamarátstva. Proste to prišlo samo.

Každopádne aby som sa dostala k pointe. Po prečítaní knihy Nikdy nejez sám sa môj pohľad na networking úplne zmenil. Ale úplne. Aj keď si nie som istá, či sa mi podarí prekonať rôzne sociálne bariéry, veľa veci som sa naučila a veľa som si toho uvedomila.

Poďme pekne po poriadku.

1. Zmeňte svoje myslenie

Pri čítaní knihy som sa naučila pozerať na networking úplne inak. Nie sú to nezmyselné small talky na konferenciách a získanie či rozdanie čo najväčšieho počtu vizitiek. Je to vytvorenie komunity okolo svojej osoby.

Je potrebné mať okolo seba ľudí, ktorí vám nie len že môžu niekedy v budúcnosti pomôcť, ale ktorým môžete niekedy v budúcnosti pomôcť vy.

Skutočný networking vychádza z hľadania spôsobu, ako zaistiť väčší úspech druhým. Je to tvrdá práca, kedy dávate viac než dostávate.


Vytváranie väzby – ide o trvalý proces dávania a príjmania – žiadosť o pomoc a ponúknutie pomoci. Tým, že ľudí skontaktujeme s inými, tým, že im venujeme svoj čas aj odbornú pomoc a že sa nezištne delíme.


Nečakajte s nadviazovaním kontaktov, až budete bez práce alebo odkázaní samy na seba. Musíte vytvoriť komunitu kolegov a priateľov skôr, než ju budete potrebovať.

Mne sa napríklad dosť často stáva, že keď sa cítim komfortne v určitej skupine ľudí, nemám vôbec potrebu baviť sa s niekým, kto do tej “skupiny” nepatrí. Neviem o čom a nechce sa mi. To je ale úplne to najhoršie zmýšľanie.

Na každého človeka sa je potrebné pozerať ako na nového člena vašej networkingovej siete. Nie v tom zmysle, že od neho môžete v budúcnosti niečo získať, ale minimálne v tom zmysle, že sa od neho viete niečo naučiť. Niekedy aj z 5-minútovej konverzácie získate úplne nový pohľad a myšlienku na určité veci.

Ďalšiu vec, ktorú som si uvedomila, je to, že všetci máme aspoň minimálný strach z nadviazovania nových kontaktov a odmietnutia. Ha, sranda, nie som jediná :)

Pre veľa ľudí je strach zo stretávania sa s novými ľuďmi úzko spojený so strachom hovoriť na verejnosti. Najlepší spôsob ako sa vysporiadať s týmto strachom je uvedomiť si, že náš strach je úplne normálný. Je dôležité si uvedomiť, že prekonanie tohto strach je rozhodujúcím faktorom nášho úspechu.

Každopádne to, že to viem, mi veľmi nepomôže na ceste za tým, byť viac otvorená a proste sa začať s niekým baviť. Avšak existujú spôsoby ako sa to môže človek naučiť.

Teraz, keď si už tento problém uvedomujem, začínam s tým niečo robiť. Doteraz som si to veľmi nepripúšťala. Hovorila som si, že to nie je vlastne až také dôležité vedieť nadviazať prvý kontakt a len tak sa baviť s cudzími ľuďmi, keď sa pri tom necítim komfortne. Ale znepríjemňuje mi to život. Pretože ak človek nie je schopný nadväzovať nové kontakty, tak bude celý život sám. To som si uvedomila, keď som sa presťahovala do Berlína. Bez akékohoľvek zázemia, nemôžem predsa čakať, že mi kamaráti a nové známosti začnú padať z neba.

Ako teda prekonať strach z rozprávania na verejnosti a oslovovania nových ľudí?

  • Nájdite si inštruktora alebo skupinu ľudí, ktorí sa orientujú na to, aby vás naučili ako hovoriť na verejnosti. V knižke dával autor tip napríklad na Toastmaster Club. Ja už som si našla, že sú aj v Berlíne a pravdepodobne sa tam čoskoro zapojím. Prvý krok k odhodlaniu.
  • Zapojte sa do akejkoľvek skupiny. Nájdite si koníček. Ja som si za rok v Berlíne vyskúšala asi 3 rôzne kurzy nemčiny. Väčšinou som si tam našla aj jedného, dvoch kamarátov, čo je fajn. V tomto plánujem pokračovať, akurát s jednou zmenou. Rozhodla som sa, že budem viac iniciovať konverzáciu v skupine. Napríklad na poslednom kurze nemčiny, čo som mala, sme sa so spolužiakmi vôbec nerozprávali. Iba sme tam všetci trápne sedeli. 
  • Bežte do toho! Vytýčte si cieľ, že budete iniciovať stretnutie s jednou novou osobou týždenne. O toto by som sa mohla pokúsiť, ale neviem, či na to mám odvahu. Možno začnem v malom a tento cieľ si dám až keď budem mať troška vyššie sebavedomie.
  • Návšteva psychológa. Môže pomôcť pri vysporiadaní sa s vlastným strachom. Nad tým som už aj ja pár krát premýšľala. Verím, že to môže pomôcť sa s niekým porozprávať. Zatiaľ si myslím, že to nepotrebujem. Skúsim zapracovať na prvých troch bodoch a keď to nepomôže tak potom sa zameriam na tento bod.

Čo ďalšie je potrebné vedieť, keď premýšľate nad networkingom? Networking je vlastne váš nástroj k tomu, aby ste dosiahli svoje ciele. Otázkou je, či nejaké ciele máte. Verím, že áno. Každý máme minimálne nejaké sny.

Zaujímavá štúdia medzi študentmi Yale ukázala, že len 13 % študentov má konkrétný cieľ. Ďalšie 3% študentov má ciele, ktoré má zároveň spísané niekde na papieri, spolu s plánom, ako ich dosiahne.

Čo je ešte zaujímavejšie, je táto štatistika – práve tieto 3% ľudí v budúcnosti zarábali 10x viac peňazí ako zvyšných 97% spolužiakov.

To už stojí za to zamyslieť sa nad svojími cieľmi, spísať si ich a naplánovať ako ich dosiahnuť, že?

Takže, ako na to?

  • Stanovte si cieľ (Pred tým ako si ho stanovíte sa zamyslíte nad tým, čo je váš sen).
  • Spíšte si tento cieľ / ciele na papier alebo do poznámok na počítači.
  • Vytvorte si plán, ako tieto ciele dosiahnete. Súčasťou plánu by takisto malo byť vytvorenie networkingového plánu – aké osoby potrebujete spoznať a do akých komunít sa musíte dostať, aby ste vaše ciele dosiahli?

Ďalšie zaujímavé myšlienky z knihy:

Ľudia, ktorí sa boja rizika a ktorých chovanie je ovládané strachom, bývajú veľmi zriedkakedy úspešní.

 

Ak sa ľudia rozhodnú nevenovať vám svoj čas alebo pomoc, je to ich chyba.

 

Uistite sa, že máte pri svojom prvom hovore, čo ponúknuť a ponúkajte to úprimne.

2. Čo je potreba vedieť

Aj druhú časť článku by som chcela začať s tým, že vám poviem o svojom omyle. Ja som si totiž stále myslela, že nadväzovanie nových vzťahov a zoznamovanie sa s novými ľuďmi by malo byť prirodzené. Že by sme to nemali nútiť. Chápete? Proste klasika – bavíte sa so spolužiakmi v škole, s kolegami v práci. S nimi potom zájdete na nejakú party alebo konferenciu a bavíte sa s ľuďmi s ktorými sa poznajú ty vaši kolegovia a spolužiaci. A nejak tak, ani neviete ako, nadväzujete nové kontakty. A vôbec to nemusíte robiť cielene. Je to prirodzený proces.

No ono vlastne ten proces až taký prirodzený nie je. Keď chcete niečo v živote dosiahnuť, nepôjde to vždy prirodzene. Na to aby ste niečo dosiahli potrebujete ľudí. A tých ľudí budete musieť niekedy jednoducho osloviť. Nemôžete čakať že náhodne stretnete toho a toho človeka na nejakej párty a ešte vás s ním aj niekto zoznámi.

Musíte si samy vsugerovať, že poznávanie nových ľudí je výzva a príležitosť.

Ľudia, ktorí vedia čo chcú dosiahnuť, väčšinou aj vedia s akým typom ľudí sa chcú stretávať, aby to dosiahli. To znamená, že by sme si mali “vytipovať” ľudí s ktorými sa chceme zoznámiť a kontakt nadviazať.

Autor v knihe uvádza: “Ak mám v pláne predstaviť sa nejakým novým ľuďom, tak si pred stretnutím zistím, o koho vlastne ide a v akom obore sa nachádza.” Moja prvá myšlienka bola, že to je tak troška “creepy”, pretože okrem iného autor píše aj to, že si necháva od asistenky vytlačiť životopisy ľudí, s ktorými sa plánuje zoznámiť. Ale potom som si hneď povedala, že to je vlastne geniálna vec. Na miesto chodenia od človeka k človeku a viesť totálne nezmyselné small talky, sa tak máme možnosť zoznámiť s niekým, s kým si budeme mať čo povedať a nadviazať aj nejaký dlhodobý vzťah.

Ako to chcem uplatniť ja? Pred tým ako pôjdem na nejaký meetup alebo konferenciu si pozriem, čo tam idú za ľudia. V dnešnej dobe to nie je vôbec problém. Skúsim si takto niekoho “vytipovať” a pripraviť si tému o ktorej sa s ním budem baviť. Je to logické. Nikdy ma to nenapadlo. Pripraviť sa na to, keď idem medzi hŕstku nových ľudí. Väčšinou len čakám čo sa stane a ono sa vlastne nič nestane.

Keď sa zoznamujete s niekým novým, buďte pripravení, aby ste mali čo povedať.

Je pravda, že na Slovensku alebo v Čechách by to bolo pre mňa zaujímavejšie. Pretože sa viac pohybujem na tejto scéne a sledujem ľudí z oboru. Zároveň už viac ľudí poznám, takže je jednoduchšie sa s niekým začať baviť. V Berlíne tu scénu až tak nesledujem, takže to je moja veľká nevýhoda. No nič, tak jednoducho musím teraz zabojovať v Berlíne a raz zo mňa bude networkingový profík, keď sa vrátim do niektorej z naších krajín :)

Ak s niekým nadväzujete kontakt, neupozorňujte na to, čo môže urobiť pre vás ale čo vy môžete urobiť pre neho.

Príklad z praxe: Keď som zakladala blog nasiexpati.sk, bola moja prvotná myšlienka taká, že si vytvorím vlastný projekt, na ktorom si budem skúšať rôzne marketingové čáry máry. Zároveň sa dozviem ako sa žije expatom v iných krajinách. Čo som si ale vôbec neuvedomovala je to, že si vlastne vytváram networkingovú sieť. Teraz to už viem a som za to hrozne vďačná. Vďaka blogu som mala možnosť spoznať veľa zaujímavých ľudí s ktorými určite chcem zostať v kontakte. Pozdravujem Silviu, Ľuba, Michel, Lenku, Paťu a ďalších! Zároveň som obnovila vzťahy s niektorými ľuďmi, s ktorými som dlhšie nebola v kontakte a vďaka blogu som sa mala možnosť dozvedieť niečo nové o tom ako sa majú. Týmto pozdravujem Peťu, Igora, Ingu, Moniku, Kuba a všetkých ostatných!

Digitálne médium je založené na rýchlosti a stručnosti. Zefektivňuje komunikáciu, ale nie je efektívne, pokiaľ ide o získavanie priateľov.

Takže som si povedala, ako som na tom super, že mám moju expat networking sieť. Aj keď je pravda, že poväčšine sa jedná iba o digitálnú komunikácia a nikdy som sa s tými ľuďmi nevidela. Vôbec mi to nevadí. Niektoré z týchto kontaktov sa cenia omnoho viac ako tie “na živo”. Verím, že sa raz s týmito ľuďmi stretnem a bude to stáť za to.

Takže vidíte. Networkingová sieť môže vznikať rôznymi spôsobmi. Ja som si svoju začala tvoriť prostredníctvom blogov a od kedy som v Berlíne, spoznala som viac nových Slovákov a Čechov ako keď som bola v Prahe.

Ďalšie tipy od autora, ktoré sa vám budú  pri zoznamovaní a networkingu hodiť:

  • Ak máte spoločného známeho ci dokonca priateľa, okamžite sa dostávate z pozície anonymného človeka. Pri konverzácii sa teda určite odkážte na túto osobu. Prípadne danú osobu požiadajte aby vás predstavila. Nemám čo dodať.
  • Na konferencii – akonáhle sa otvorí priestor pre otázky, usilujte sa o to, aby ste boli medzi prvými, kto bude mať zdvihnutú ruku. Dobre formulovaná otázka je minipríležitosť ako na seba upozorniť. Nezabudnite sa predstaviť, povedať kde pracujete a čo robíte a položte otázku. Po skončení prednášok sa vám bude s ľuďmi jednoduchšie rozprávať. Budú vás vedieť zaradiť. Super nápad! Akurát ja osobne som sa ešte nezbavila toho strachu rozprávať pred cudzími ľuďmi, ale tak pre vás ostatných to môže byť inšpirácia. 
  • Vždy, ale vždy si pamätajte meno toho druhého. Nič neznie ušiam druhej osoby tak sladko, ako jeho vlastné meno. To je podľa mňa perfektný tip. Málokto si ho uvedomí. Asi tak 90% ľudí mi povie, že automaticky zabúda meno človeka po predstavení, prípadne mi rovno povie, že si to ani nezapamätá. Vidíte ale ako málo stačí? Zapamätať si niekoho meno.
  • Pravda je väčšinou taká, že každý má s niekým aspoň niečo spoločné. To je asi pravda. Takže sa na to musíte takto pozerať pri akomkoľvek rozhovore a nájsť to spoločné medzi vami.

3. Ako premeniť známosť v priateľstvo

Aby sme sa zase pohli o krok ďalej. Dajme tomu, že už ste si vytvorili niekoľko známosti, vaša networkingová sieť sa rozrastá, ale čo teraz?

Teraz nemôžete čakať na to, že až niečo budete potrebovať, na niekoho sa jednoducho obrátite. To je predsa blbosť. Nemôžete sa ozvať človeku po roku “Čau Peťo, stretli sme sa pred rokom na konferencii a asi 5 minút sme sa bavili o online marketingu. Pamätáš si ma? Počuj, som teraz bez práce. Nevieš o niečom?” Je to drzé a ten človek vám pravdepodobne neobetuje žiaden čas.

Prestaňte seba (aj všetkých ostatných) štvať premýšľaním o tom, ako dosiahnuť vlastného úspechu. Začnete premýšľať, ako by mohli dosiahnuť úspech všetci okolo vás.

Prvá rada teda znie: Ak máte pocit, že môžete niekomu pomôcť vy, tak mu pomôžte, bez toho aby vás o to ten človek musel prosiť. Ak sa pri rozhovore s vami osoba zmieni napríklad o tom, že nemôže nájsť dobrého zubára, už by ste mu mali odporučiť toho vášho. Nečakajte na to, že vás o to poprosí. Hoďte mu to do mailu – tu je zubár, skús, odporúčam. Ak chcete pre niekoho niečo urobiť, nemusí to vyslovene byť niečo z profesnej brandže. Aj takou drobnosťou ako doporučením zubára si u niekoho urobíte “očko”.

V networkingovom svete funguje niečo ako profesná karma – to čo odovzdáte ľuďom, s ktorými prídete do kontaktu, určuje, čo obdržíte späť. Inými slovami – ak chcete získať priateľov a niečo urobiť, musíte sa samy obetovať činnosťami v prospech druhých – činnosťami ktoré vyžadujú čas, energiu a premýšľanie.

To nie je všetko. Ak ste sa s niekým napríklad zoznámili a máte z toho dobrý pocit, rovno mu napríklad pošlite email s tým, že sa mu pripomeniete. Ale zase na druhej strane by ten email nemal byť prázdný “Čau Peťo, to som ja. Pred hodinou sme sa bavili. Len ti píšem že to bolo fajn. Tak zase niekedy”. Dajte tomu človeku nejakú pridanú hodnotu. Pošlite mu napríklad odkaz na nejaký super článok o ktorom viete, že by ho mohol zaujímať.

Ak chcete skutočne zostať s človekom v kontakte, mali by ste sa mu raz za čas pripomenúť. Autor knihy to nazýval “ťukanie”. Pri každej príležitosti, ktorá sa naskytne, by ste mali vašemu kontaktu / známosti poslať nejakú správu. Či už to sú klasické sviatky ako narodeniny, svadba alebo Vianoce. Ale takisto keď viete o tom, že sa danej osobe niečo podarilo. Je dobré človeku napísať a pripomenúť sa, že o tom viete a že sa z toho tešíte. Tieto veci v dnešnej dobe podľa mňa nerobí len tak kto. Ako jasné, dobrý kamoš vám asi napíše, že sa s vami teší. Ale niekto, koho kontakt máte v telefone, lebo ste ho náhodne stretli na konferencii, to urobiť nemusí. Ak to však urobíte, máte určite veľké plus.

Toto som si ja osobne uvedomila ako zásadnú vec. Keď som knihu dočítala, nadávala som, že som napríklad nepopriala všetkým expatom s ktorými som robila rozhovor aspoň šťastný nový rok. Išlo o úplne nenásilnu formu pripomenutia sa. Ako je pravda, že pár ľuďom som napísala, lebo ma to napadlo a chcela som vedieť ako sa majú. Ale spätne by som napísala oveľa viac ľuďom. Je to pekné a každého to poteší!

Príklad z praxe: Ešte pred tým ako sa pustím (konečne) do poslednej časti tohto príspevku, by som chcela uviesť jeden príklad, ktorý som aplikovala aj do svojej práce. Keďže sa venujem content marketingu a všetko, čo sa okolo neho točí, uvedomila som si, že aj pre klientov pre ktorých pracujem, je potrebné vytvoriť určitú networkingovú sieť. Na Bezhladoveni.cz sme vydali ebook 100 + 2 tipov na chudnutie. Tento ebook sme si nechali vytlačiť a poslali ho poštou niekoľkým blogerkám, aby nám na neho napísali svoj názor. Samozrejme že pôvodna myšlienka bola, že oni sa potešia a zmienia sa o nás aj na svojom blogu. Každopádne niekto mi skutočne len napísal názor. Niektorí markeťáci by mohli logicky začať premýšľať ako toho človeka “prinútiť” aby ten odkaz a zmienku na blog dostali. Ja som sa ale v tomto prípade rozhodla aplikovať metódu networkingu. Skutočne som sa potešila aj za hodnotné názory na ebook, za feedback som poďakovala a ďalej som blogerov do ničoho netlačila. Verím, že som si vďaka tomu s týmito ľuďmi už nejaký vzťah nadviazala. Niečo som pre nich totiž urobila a v podstate som od nich nič nechcela.

4. Ako dávať aj brať k vzájomnej spokojnosti

Posledná časť knihy aj môjho článku je zameraná na to, ako by ste mali samého seba ako značku predať (aj keď to možno so samotným názvom kapitoly nemusí až tak na prvý pohľad súvisieť).

Ako môžete s niekym hovoriť, keď mu nemáte čo povedať? Ako môžete do svojej spoločnosti alebo siete vniesť niečo hodnotné, keď ste ešte nepremýšľali o tom, ako vyniknúť a odlíšiť sa pri vytváraní vzťahov?

Majte vyhranený názor a povedomie o tom, čo sa deje naokolo.

Takže v prvom rade si musíte vybudovať nejakú značku. Či už ako podnikateľ, freelancer alebo zamestnanec. Musíte sa nejak profilovať a odlíšiť. Niekedy sa ale môžete odlišovať aj úplnými drobnosťami.

Napríklad môj veľmi dobrý kamarát a známy SEO freelancer Janko začal nosiť motýlika od kedy je na voľnej nohe. Od vtedy som ho bez motýlika nevidela. Je to drobnosť, ale drobnosť ktorou sa profiluje a vďaka čomu si ho zapamätáte. Každopádne ak by Janko nebol dostatočne šikovný, nemal vlastné názory a nebol dobrý v tom, čo robí, pravdepodobne by mu motýlik nepomohol.

Takže základom úspechu je to, že musíte vedieť, čo robíte a musíte mať svoje názory. Aj keď sa tie názory budú líšiť od iných, alebo budú vyhranené. Sú to vaše názory a musíte si za tým stať.

Mne sa napríklad niekedy pri klientoch stáva, že im niečo odporučím a oni mi to potom spätne vyvrátia, prípadne moje odporúčanie nezafunguje. Ja si potom búcham hlavu o stôl, že som blbá a ešte sa aj ospravedlním. Toto už robiť nebudem. Proste mám nejaký názor, myslím si, že to tak má byť a keď to nevyjde, tak to proste nevyjde. V marketingu to tak jednoducho chodí. Každopádne akonáhle ukážem svoju slabosť, ľudia si ma nebudú vážiť a v budúcnosti ma už nebudú počúvať. Takže od teraz sa nad vecami zamýšľam dvakrát viac a pozerám sa na to z viacerých pohľadov. A ak ten názor respektíve doporučenie nakoniec nezafunguje, stále si stojím za tým, že sa vlastne nestalo nič zlé. Naučila som sa z chyby, na základe ktorej budú moje doporučenia do budúcna ešte lepšie.

Minule som čítala super článok na startitupe o tom ako si ženy komplikujú svoj kariérný rast. Totálne som sa na tom zasmiala, lebo mám pocit, že robím každú jednu. Trocha to súvisi aj s tým, že si úplne nestojíme za svojím názorom a keď sa niečo pokazí tak máme tendenciu sa ospravedlňovať.

To som už napravila a snažím sa na to neustále myslieť.

Už keď si tu značku vybudujete, musíte sa nejakým spôsobom dostať do povedomia. Dostaňte sa do povedomia, získajte kontakty a buďte úspešný. Prvý krok k tomu, aby ste sa dostali do povedomia je písanie. Píšte na svoj blog ale aj do iných médii. Písať vie totiž každý, kto má čo povedať :-)

Ako sa dostať do médii? Vytvorte si vzťah s redaktormi. V knižke som sa dočítala tieto dve užitočné rady:

  • Musíte si už dnes začať budovať vzťah s médiami, a to ešte skôr než budete mať tému, o ktorej budete chcieť, aby písali. Posielajte im informácie, pozvite ich na kávu. Pravidelne im volajte, abyste boli v kontakte.
  • Nezabúdajte, že dobrého novinára nemôžete k ničomu nutiť, ani ho nikam tlačiť.

Presne tak. V podstate aplikujeme networkingové pravidlo z druhej časti. Urobte niečo pre niekoho ešte pred tým ako budete toho človeka potrebovať vy.

Keď sa budete dostávať do povedomia a pomaličky rásť, mali by ste mať pri sebe nejakého mentora. To som si už sama niekoľko krát uvedomila. Potrebujem mentora, ktorý by mi pomohol sa rozbehnúť a dal mi pohľad nového človeka a príležitostne poradil, či poskytol zaujímavé kontakty.

Úspešní ľudia, takmer vo všetkých oboroch vedia, že nemôžu byť najlepší, pokiaľ nebudú mať vedľa seba dobrého trénera.

Takže to je moja ďalšia výzva. Zohnať si mentora. Neviem, či sa mi to podarí v Berlíne, keďže svoj biznis rozbieham na inom trhu. Ale ak by mal niekto z vás starších chuť mentorovať a občas si so mnou pokecať na Skype, či ma prísť pozrieť do Berlína, dajte vedieť! Prípadne ak by ste mali na niekoho tip, ocením to!

Ak sa budete stretávať s ľuďmi, ktorí majú kontakty, budete mať kontakty. Ak sa budete stretávať s úspešnými ľuďmi, je viac pravdepodobné, že sa úspešnými stanete i vy samy.

Každopádne mi je jasné, že nemôžem od niekoho čakať aby ma mentoroval len tak.

Úspešný vzťah učiteľa a žiaka vyžaduje rovnakú mieru užitočnosti a emócii. Nemôžete jednoducho po niekom chcieť, aby na vás bol osobne zainteresovaný. Musí tu byť určitá reciprocita.

Medzi mentorom a mentorovaným by mal byť nejaký vzájomne prospešný vzťah. Ja si ale myslím, že aj mentor sa môže veľa naučiť od každého. Ja ani nehovorím, koľko krát ma napadla nejaká nová zaujímavá myšlienka, keď som sa len tak s niekým o niečom rozprávala alebo keď som sa snažila niekoho do niečoho zaučiť. Aj keď človek niekoho niečo učí, sám sa pri tom učí strašne veľa ďalších vecí.

Záver

Čo myslíte, už by bolo na čase článok ukončiť, že? Napísala som asi 13 normostrán textu, ale zďaleka mi to nestačilo, aby som vyjadrila všetky pocity a myšlienky z knihy, ktorá mi fakt strašne pomohla pozerať sa na networking a spoznávanie nových ľudí inak. Neviem, či sa mi to všetko podarí aplikovať a niečo v mojom živote zmeniť. Ale som odhodlaná nejak začať. Najprv začnem aplikovať veci, ktoré som si pridala do svojho osobného to-do listu a potom uvidím. Tento článok je preto z veľkej časti napísaný ako záväzok pre mňa samú. Ak zaujme a nakopne aspoň jedného ďalšieho človeka, budem spokojná!

Čo chcem teda urobiť ja?

  • Pripustiť si že môj sociálny strach zo zoznamovania je úplne normálny. Akonáhle to človek pochopí, vie s tým niečo spraviť!
  • Prihlásiť sa do Toastmaster Clubu a zbaviť sa strachu z rozprávania na verejnosti.
  • Zapojiť sa do nejakej skupiny (v mojom prípade nemčina a cvičenie).
  • Pokiaľ na to budem mať príležitosť, budem iniciovať rozhovor s osobou vedľa mňa. Keď si zvýšim sebavedomie, začať s oslovovaním aspoň jedného človeka za 2 týždne. 
  • Stanovím si cieľ, ktorý chcem v živote dosiahnuť. 
  • Stanovím si plán, ako tento cieľ dosiahnem. 
  • Napíšem si svoj cieľ a plán na papier. 
  • Pred tým ako pôjdem na nejaký meetup alebo konferenciu si zistím, kto tam ide tiež a niečo si o tom človeku zistím, aby som sa s ním mala potom o čom rozprávať. Prípadne mu vopred napíšem, že ma jeho profil zaujal a že sa teším na stretnutie. 
  • Budem sa snažiť byť viac v kontakte s ľuďmi s ktorými som už raz kontakt nadviazala. Minimálne s mojími expatmi :)
  • Budem si vždy pamätať meno človeka s ktorým sa zoznamuje. Vždy ho nahlas zopakujem “Teší ma, Peter.
  • Pokusím sa nájsť mentora. 
  • Budem si stáť za svojím názorom a nebudem sa ospravedlňovať za svoje chyby. 

Ak vás môj článok zaujal a chcete si o networkingu prečítať niečo viac, určite odporúčam knihu “Nikdy nejedz sám” od Melvil Publishing. Nájdete tam omnoho viac myšlienok a zaujímavých vecí, ako som mala možnosť pokryť v článku. Príjemné čítanie!

4 thoughts on “Návod na networking (moje postrehy z knihy Nikdy nejedz sám)

    • g.krehelova@gmail.com says:

      Díky moc Jirko! :-)
      Osobne si myslím, že ak ťa to zaujalo, tak si kľudne prečítaj aj knihu. Je pravda, že som pokryla určitú časť ale určite nie všetko. Nájdeš tam kopec ďalších myšlienok, ktoré ťa môžu zaujať viac ako mňa. Zároveň si môžeš niektoré súvislosti viac pospájať. Prípadne si knihu prečítaj až o pár mesiacov, keď už nebudeš mať môj článok čerstvo v hlave. Aspoň si pripomenieš to, čo je pre teba dôležité.
      Ja osobne sa k tým mojím poznámkam snažím raz za čas vrátiť. Už len kvôli tomu, že keď niečo také človek číta, tak si povie “aha, toto je takto a ja to musím robiť takto” ale veľmi ľahko sa na to zabúda a neaplikuje do reálných skúsenosti. Preto je potreba si to pripomínať :)
      Gabka

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *